Autor: Vishka
Chcela by som sa vyjadriť k tejto časti :D Ťažko sa mi o tom písalo lebo som si to nevedela dosť dobre predstaviť, ale snáď to prežijete. Budem rada ak pribudnú nejaké komentáre a môžete sa tešiť na veľa dielov. Kto by chcel tak mi môže k tejto poviedke urobiť aj koláž. Ďakujem a prajem pekné počteníčko ☺.
"Blbé tričko" šepkal na mňa Tom keď sa mi snažil strhnúť tričko. Pozerali sme film a stačí pár dotykov na nejaké partie na tele a nikdy nevieme ako ten film skončil. Tom si zanadával a pokračoval v hltavom bozkávaní. Jednou rukou sa podopieral o operadlo gauča a bol naľahnutý medzi mojimi nohami, druhou rukou zašiel pod môj zadoček a náruživo ho stískal
"Ale.....skús....jemnejšie....hm..." rýchlo som dýchala pomedzi bozky a snažila som sa mu pripomenúť môj stav
Tom sa na chvíľu odlepil od mojich pier a usmial sa na mňa "Tami..." odovzdal mi bozk a ľavou rukou drsne siahol na kraj gatiek. Strhol ich zo mňa až som musela zasyčať bolesťou. Previnilo sa zatváril a druhou rukou si stiahol tepláky aj s boxerkami.
Pohľad som preniesla na jeho penis a pevne som ho držala v dlani. Vždy mi pripadal príliš hrubý, každopádne mi vyhovoval v každom smere. Tom sa usmial a dal zo seba dole tričko. Urobila som pohyb dole a hore pár krát za sebou a tričko som si držala vytiahnuté kúsok nad podbruškom. Približoval sa panvou čoraz bližšie až sa dotkol klitorisu. Naklonil sa nado mňa a obe ruky položil vedľa mojej hlavy. Silne som mu svoje dlane obkrútila okolo jeho paží, ktoré sa za posledný rok zmenili v sile aj v hrúbke. Nahlas vydýchol a pomaly do mňa vnikol, prebíjal sa hlbšie a hlbšie. Išlo to tažšie ako keby som nebola dostatočne vzrušená, nikdy som s tým nemala problém ani pri takýchto prepadovkách pri telke. Po chvíľke bol dnu celý a naklonený nadomnou sa skláňal k mojím perám takmer pri každom pohybe. Pritiahla som si ho bližšie. Ruky sa mu zlomili v laktiach a celou svojou váhou ma priľahol "Milujem ťa" zašepkala som mu dychtivo do ucha a ďalej som vzdychala čoraz hlasnejšie do jeho pohybov až pokiaľ si ma Tom nepritiahol na svoju hruď a nezakňučal. Pár krát ho ešte posledné impulzy dohnali k pohybu dnu a von a ja som cítila ako jeho penis vo mne ešte pulzuje. Vydýchol a vyšiel zo mňa. Nahý si sadol k mojim nohám a natiahol sa po boxerky. Pri obliekaní sa zasekol.
"Tami?" prezeral sa
Mrkla som na neho
"Mám na ňom krv" zdvihla som sa na lakte a Tom si zotrel zo špičky penisu na prsty krv
Postavila som sa a prebehla som na záchod aby som zo seba dostala von spermie. O pár sekúnd pribehol Tom a oprel sa o zárubňu "Bože Tami, dúfam že som ti neublížil, ja som sa snažil jemne"
"Dobre Tom to s tým nemá nič spoločné" vyštekla som na neho a utrela som sa
"Fakt mi ide krv" odhodila som papier a povedala som mu aby mi podal telefón
Postavila som sa a sklopila som prkno, sadla som si naspäť a v zozname som vytočila číslo toho doktora čo mi dala moja gynekologička
"haló?" ozvalo sa v telefóne
"Dobrý večer, hovorím s pánom Topickým?"
"áno áno"
"Moje meno je Tamia Vishkovki,dostala som na vás číslo..." prerušil ma
"Á, áno, od pani Kvítkovskej? Čo sa deje?"
"Dúfam že vás nevyrušujem... ja...ja som tehotná a začala som krvácať" vydýchla som nervózne, Tom stál celý čas so sklonenou hlavou a prekríženými rukami vo dverách
"Dobre, zastavte sa za mnou,pošlem vám do smsky adresu. Zatiaľ nepite žiadnu vodu. Budem vás čakať"
V momente som sa zdvihla a išla som sa obliecť. Legíny,tričko a mikina, na nohy žabky vlasy do drdolu a tom si dal naspäť tričko a obul sa. Povedala som mu o čo ide keď som sa obliekala. Nemala som šajnu kde je tá ulica ale Tom ma ubezpečil že ju pozná, vraj je blízko ich štúdia. Nasadli sme do R8-čky a Tom doslova vystrelil. Obaja sme boli tak v šoku, a tak sme sa báli čo to môže byť až sme sa báli jeden druhého niečo opýtať. Tom sústredene sledoval cestu a ťažko prehĺtal. V oboch rukách držal volant a ani raz na mňa nemrkol. Ja som si držala bruško aj keď ho ešte nebolo veľmi vidieť a v duchu som sa modlila aby to nebolo nič vážne.
Dorazili sme na miesto, Tom mi pomohol vystúpiť. Vo dverách nás už čakal ten doktor a podával nám ruku, na zoznámenie.
Viedol nás po schodoch na druhé poschodie a poprosil ma aby som si dala dole mikinu a vyhrnula tričko pod prsia. Ukázal mi kam si mám ľahnúť a on si sadol za monitor ultrazvuku. Tom bol celý čas ticho iba následoval a počúval náš rozhovor.
Priložil mi hlavicu na brucho kam najskôr natrel chladivý gél a druhou rukou obsluhoval prístroj. Potom na nás vytočil monitora natiahol prst na oprazovku.
"Vidíte tú guličku?" prikývla som mu rýchlym pohybom hlavou dole a hore
"Toto je mimino a tu (obkrúžil obrys na monitore), tu je vaša maternica, je dosť malá takže to že krvácate môže znamenať aj potrat" Pozrela som sa na Toma, vydýchol nahlas a sklonil hlavu ku kolenám
"A čo mám teraz robiť?"
"Pichnem vám látku ktorá zabraňuje krvácaniu a vy keď prídete domov budete ležať, čo najmenej pohybu a podložiť si nohy" Podal mi utierky
"To že ste mali pohlavný styk s tym nijak nesúvisí, normálne majú rodičky styk celé tehotenstvo ak tam samozrejme niesú zistené nejaké komplikácie, ale vy ste riziková pacientka" odmlčal sa "Vy máte vlastne ten hendikep, že máte málo miesta pre to dieťa takže kým sa vám maternica roztiahne môžete zažiť 3-4 potraty" s ľútosťou sa zadíval a pripravoval si striekačku, pomaly sa priblížil ku mojej žile a ďalej pokračoval
"Teraz vám však neostáva nič iné len sledovať a čakať. Tieto spontánne potraty nejak podchytiť nevieme, v prípade že dôjde k potratu budete vidieť väčšie kusy krvi" pomaly vytiahol ihlu a ranku po vpichu mi zalepil.
"V každom prípade máte na mňa číslo, volajte ho-ci-ke-dy" prikázal
Obliekla som si mikinu,Tom ma chytil za bok a druhú ruku mi položil cez ramená. Pobozkal ma do vlasov a vyšli sme z ordinácie ktorú mal urobenú vo svojom dome.
"Nebuď smutný" pohladila som ho po strane tváre on však ani brvou nepohol, len zvieral volant. Sledovala som mihajúce sa značky,ľudí, autá a to šero a hudba z rádia ma uspávali. Čaká ma ťažký boj s mojim telom. Práve som si to uvedomovala, vedela som že nato niesom sama a to ma aspon kúsok upokojovalo.
"Idem zavolať Billovi nech ma nečaká" Bola som zakrytá až po uši pod paplónom a chystala som sa spať
"Nie veď choď" zamumlala som a zývla
"Nahrávanie počká" mávol rukou a pobozkal ma na čelo "Spi zlato" zavrtela som sa do perín a rýchlo som zaspala.
TOM
Nechal som otvorené dvere do spálne a na chodbe som nechal rozsvietené, nemal som chuť na spánok a bol som nervózny. Neviem prečo, nemal som z toho celého dobrý pocit. Malá maternica, začínajúci potrat.... to sú len tie útržky ktoré si pamätám. Nemal som sa nechať unášať tou extázou pri milovaní s ňou a všetko by bolo v poriadku. Vyšiel som na terasu aby som si mohol zapáliť a aby som zavolal Billovi a informoval ho o tom čo sa práve stalo a ja som nevedel ako mám reagovať.
"čau" ozvalo sa v telefóne
"Tami asi potratí"
"čo? Čo to melieš?" zarazil sa
"Spali sme spolu, potom začala krvácať, boli sme u nejakého doktora a ten nám to povedal"
"Oh kurva, a Tami? Čo je s ňou?" dlho som potiahol a vyfúkol som dym, hlavu som si oprel o opierku a nohy vyložil na stôl
"Dal jej nejakú injekciu, teraz zaspala"
"Ako ti je?" triasol sa mu hlas
"Mám pocit že som to pokašľal" vydýchol som
"Prestaň sa viniť. Mám prísť?"
"Nie, som v pohode, pôjdem si o chvíľu ľahnúť" Gassi ku mne prišiel potichu a sadol si vedľa mojej nohy
"Fajn, zajtra sa vidíme" a na druhej strane som počul už iba pípajúci zvuk
Skoro som nevnímal že mi cigareta dohorela až na filter, vhodil som ohorok do popolníka, pozhasínal som na terase a v obývačke, zamkol som dom a vydal som sa do spálne. Svietil som si mobilom na cestu aby som ju nezobudil. Calistu som zase našiel na mojej strane tak som ju jemným mávnutím prinútil zísť z postele začo som si vyslúžil urazený tichý žgravot s povzdychom. Ľahla si ku posteli na Taminu stranu a Gassi sa naťiahol v pelechu. Tami spala tak potichu, až ju nebolo počuť dýchať. Pravdu povediac nevedel som spať. Ležal som zakrytý do pol pása a rukou som si podložil hlavu ohnutú v lakti. Čumel som do stropu a bol som tak prázdny ako ešte nikdy. Bál som sa o Tami, bola vždy tak zraniteľná, moje dievčatko.
O 2 týždne - TAMIA
Ležím tu už druhý týždeň a začínam sa cítiť ako v klietke. Pre záchranu dieťaťa, ktoré ním ešte ani pomaly nie je. Začínam byť každý deň nervóznejšia a s Tomom som sa úplne odcudzila, teda nie úplne ale moje nálady zúfalstva kedy ho potrebujem pri sebe a on chudák pri mne naozaj trčí celý ten čas, sa striedajú s enormným hnevom na celý svet. Každý sa na mňa chodí pozerať ako keby som umierala a ja sama cítim že to nezvládnem. Obdivujem ženy ktoré preležia dolu hlavou aj trištvrť tehotenstva. Možno by sa mi to zvládalo ľahšie ak by som nepotrebovala každú chvíľu zvracať. Udržím v sebe iba vodu. Schudla som. Vidím to na svojich kostlivých rukách. Cítim sa ako Bella z Twilightu v tom čase keď bola tehotná a jej dieťa ju požieralo z vnútra.
Najhoršie je to, že sa ľutujem. Nedokážem ani donosiť dieťa, každú chvíľu nad tým plačem. Vtedy príde Tom, privinie si ma na hruď a upokojuje ma, hladí a podáva servítky a snaží sa ma presvedčiť že ja som chybu nespravila a nemôžem zato že som sa s tým narodila a nech sa stane čokoľvek stále ma bude milovať.
Čoraz častejšie sa zamýšľam nad tým či sme mali byť my dvaja spolu. Či on nemal osťať s Riou alebo s nejakou inou a ja by som si už niekoho našla.
Dnešný deň bol však pre nás s Tomom za celé dva týždne najhorší. Potratila som.
Napriek všetkej mojej snahe a Tomovej trpezlivosti sa mi nepodarilo donosiť naše neplánované šťastie.
Ráno som sa zobudila s kŕčami v bruchu a nevládala som prejsť pár krokov na toaletu. Nohy sa mi podlamovali, bola som vysílená a unavená a slabá. Tom za mnou vybehol aby ma podoprel. Povedal mi že na posteli je obrovský fľak od krvi a hlas sa mu nervózne triasol.
Keď som sa pozrela medzi nohy videla som hrudky krvi a spomenula som si na doktorove slová.
Vrátila som sa späť do izby kde sedel Tom. Ruky mal volne spustené medzi nohami a brušká prstov sa mu vzájomne dotýkali. Sadla som si vedľa neho, jednu nohu som skrčila a druhá mi voľne visela pozdĺž postele.
Pozrel sa na mňa so zaslzenými očami, objal ma tak silno ako to vedel. Hlavu som mala schúlenú na jeho hrudi a moje tiché vzlyky prerušovali jeho hlboké nádychy a výdychy. Boli sme tak šialene smutní a vedeli sme že nás čaká ešte nepríjmná udalosť. Nemocnica.
Chceli sme to mať rýchlo za sebou. Čo najrýchlejšie.
Žádné komentáře:
Okomentovat