Autor: Vishka
Mávla som rukou "mala som mať 25."
"A to je v pohode?" rozvalil sa na posteli
"Čo je ? si nervózny?" musela som sa zasmiať
"A z čoho?"
"Že či nebudeš tatko" provokovala som a urobila som krok ku šatníku aby som si vybrala veci ktoré som si chcela zabaliť, odlietam skoro ráno. Síce je u nás leto, domov sa vrátim v septembri takže sa už ochladí. Mám iba jeden kufor som zvedavá ako sa tam zmestím.
"Tami ty si tak rozkošná" pristúpil ku mne odzadu a obchytil ma za pás
"no keď si spomeniem na scénu z pred niekoľkých minút.... " rozpačito som sa zatvárila
"Kašli už nato. Milujem ťa takto a miloval by som ťa aj s týmto" naznačil mi pod prsiami bruško vo vzduchu
Musela som ho pobozkať. A ešte raz. A potom ešte dvakrát.
V ten deň sme už nerobili nič, pomohol mi zabaliť sa uvarili sme si večeru a išli ešte na večernú prechádzku so psami.
Bol sa so mnou rozlúčiť Bill aj so svojou Lourdes a keď odišli s Tomom sme sa vyvalili pred televíziu a tam sme aj zaspali.
Ráno som prepočula budík takže som skoro nestihla let a myslím že Tom sa už tešil že ho aj nestihnem.
Letela som neskutočných 18 hodín s jedným prestupom v N.Y.C. a vo Viedni ma už čakala mama so sestrou. Nevedeli sme sa doobjímať a padla tam aj nejaká slzička.
"Panebože ty si sa úplne zmenila za ten rok dievčatko moje" držala moju tvár v dlaniach a nevedela sa na mňa vynadívať
"Ale mami Axel tiež nebola doma dlho" Usmiala som sa na svoju staršiu sestru. Axel bola letuška ktorá zbalila pilota boeingu 737, kúpili si dom v jeho rodnom Rusku, otehotnela a skončila sa jej kariéra letušky. A keďže Jakim stále trčal kdesi v oblakoch, Axel bolo smutno tak prišla domov k rodičom.
"Ale teraz som tu mrne" zaškerila sa na mňa
"A ako tatko?"
"Tatík už je doma, včera chcel ísť bicyklovať" pokrútila hlavou Axel
"Som rada že už je doma" odfúkla som si
"Daj mi ten kufor" prehovorila na mňa mam pri aute , dala dnu kufor a nasadli sme do auta.
*
*
*
*
*
"Čaau tatík" skočila som na hruď môjmu dochrámanému otcovi. Zmenil sa. Nevidela som ho tak dlho. V tvári mal jemné vrásky a vlasy mal jemne šedivé. Postavu mal však stále vo forme. Až na tú zlomenú nohu, pár modrín na rukách a nosil už aj okuliare ale stále to bol fešák.
Pamätám si ako nás brával so sestrou zo školy a pár mamičiek sa na neho dokorán usmievalo. On však držal svoje dva copaté poklady v šatičkách s obrovskými aktovkami na chrbtoch a hrdo sa niesol školským areálom. A potom sme mu my dve zdrhli, aj keď nebolo to nič moc byť skoro každý rok v inom meste. Najdlhšie sme však ostali v Hamburgu a potom sme pendlovali medzi Slovenskom, USA, Nemeckom, Francúzskom a nejaké dva mesiace sme strávili v Belehrade. Život veľvyslancov bol už raz taký. Ale aj napriek tomu sa nám snažili vytvoriť domov. Obdivujem svojich rodičov. Ostali spolu aj keď veľa času strávili oddelene. A je radosť sa na nich dívať ako ležia pred televízorom a držia sa za ruky.
"Ty kočka moja zatúlaná" Stáli sme v obývačke a nevedeli sa pustiť
"Vystrašil si ma ocko" cítila som ako sa mi do očí hrnú slzy
"Som živý a zdravý aj keď trochu dolámaný, ale konečne si doma" - "Choď sa vybaliť ja idem teraz na rehabilitáciu a večer sa mi posťažuješ prečo nechodíš domov" ironicky sa zasmial a lámavým krokom odišiel preč.
Vybehla som hore za svojou sestrou s mojimi taškami aby som si dala sprchu a vybalila sa. Keď som otvorila dvere do izby preletela mnou nostalgia. Takmer všetko ostalo nezmenené.
"Načo tak čučíš poď dnu" ohriakla ma Axel
"Len tak, spomínam" zasnene som vošla do izby
"Rodičia to nechali všetko ako sme to nechali aj my" položila som tašku na zem a prešla som k poličke
"Aha môj denník a môj teddy" s úžasom som sa pozerala na svoje staré veci
"Mrne veď si nebola doma iba rok" nechápavo zahlásila a otvorila okno na vetranie
"To je jedno koľko som tu nebola, vždy si zaspomínam ako som preletela cez tieto dvere a dodnes mám z toho jazvu na lakti" Axel sa zasmiala
"Nato sa pamätám, hrali sme sa na Hrom kočky" obe sme sa začali smiať
O chvíľku som podišla k môjmu kufru a vyberala som si z neho oblečenie a všetko ostatné. Veci v ktorých som cestovala som zo seba dala dole a hodila ich na posteľ
"Čo si ma tak obzeráš?"
"To máš plastiku?"
"Plastiku čoho?" pobavene som sa opýtala a natočila sa ku nej v podprsenke
"Však pŕs, nejaké sú väčšie"
"Hej aj ma dosť bolia" intuitívne som si chytila ramienka a potiahla nimi
"A nie si tehotná?"
"Panebože čo s tým všetci máte?" zobrala som si pár veci a preniesla ich do kúpeľne
"Iba si pýtam. Naposledy si bola plochá ako letisko"
"Fakt neviem po kom som to podedila" pokrútila som hlavou "Menzes som mala mať už 4 dni a keď do troch dní nevyjdem zo záchodu vysmiata ako lečo a nebudem sa vedieť postaviť z postele až potom začne panika" filozoficky som jej argumentovala
"Takže je tu šanca že..."
"...áno Axel neberiem tabletky a nič neprerušujeme"
"ALL IN" s potleskom zvrieskla radostne
"Ty si šialená" pokrútila som hlavou a vošla som do kúpeľne pod horúcu sprchu.
Po sprche som vzala mobil do ruky, Tomovi som písala keď som pristála a odvtedy už prešlo pol dňa. Pristúpila som k oknu, prstami som odsunula žalúziu, vonku už bola takmer tma. Vrátila som sa naspäť k posteli aby som si na seba hodila čisté veci keď mi vstúpila do izby Axel.
"Oh prepáč, mama sa pýta či budeš večerať"
Neviem prečo sa môj žalúdok obrátil na ruby keď spomenula jedlo "čo je Tami?"
Chytila som sa dlaňou za pery "Asi budem zvracať" na päte som sa otočila a utekala obímať záchodovú misu. Axel za mnou pribehla aby mi podržala vlasy. Potom som spláchla a ovlažila si tvár. Obe sme znervózneli
"Nechceš-?" presne som vedela čo tým myslí
"Nie nechcem" okríkla som ju
"Tak fajn, keby si si to rozmyslela jeden máš hornej zásuvke" nahnevane zavrela dvere a ja som sa zadívala na zásuvku ktorá bola mierne pootvorená. "Všetko je v poriadku" pre seba som si povedala a vrátila som sa späť do izby a modlila som sa v duchu aby to bolo iba pokazené jedlo. Letmo som sa pozrela na telefón, volal Tom
"Ahoj" sklamane som sa pozdravila
"Ahoj schatzi ako je doma?" Jasné zase si nič nevšimol.
"eeh všetko fajn, tatko je na tom dobre, idem akurát na večeru"
"Určite je všetko okej? Nezdáš sa mi"
"Neboj sa, všetko je fajn, naozaj" uistila som ho
"No ako myslíš. Dobre, uži si večeru a muž tvojich snov ide opäť pracovať" vzdychol
"Ty si polepetko Tom,Ahoj" usmiala som sa, strčila som mobil do vrecka a zišla na večeru.
Mama už ukladala posledný príbor na stôl a začala nosiť na stôl.
"Papaaať zlatíčko" zakričala z kuchyne
"Už idem Liz" ozval sa tatko z obývačky
"Ale to som nehovorila tebe Daniel" otec prišiel pomaly k stolu krútiac hlavou "Tá tvoja mama, kocúrovi povie papať zlatíčko a mne čo? Poď žrať ty hovado?"
Sadla som si za stôl "Oci, starneš" dodala som s úsmevom
"Tamia..." ohriakla ma sestra
Mama si ako posledná prisadla k stolu. Sme normálna rodina ale otec bol vždy za poriadok a podľa neho sa pri jedle nemá rozprávať a preto máme krátke chody.
Axel mi kopala pod stolom do nohy a škerila sa na mňa, sedela mi oproti. Naznačovala som jej čo tým chce povedať ona sa však iba smiala ako keby sa jej pretočili kolieska v hlave.
"No Tami a kedy nám predstavíš toho Toma?" prehovoril zrazu otec a vložil si do úst sústo varených zemiakov napichnutých na vidličke
"Asi až na svadbe" zasrandovala Axel
"Na akej svadbe?" mame zabehlo
Mávla som rukou "Axel je zase ohromne vtipná mami" videla som ako si mama vydýchla
"Oci sama neviem, asi si musíte urobiť výlet" usmiala som sa a vzala som si pohár koly. Dlho som sa z neho napila.
"Ocko vyzdravie a určite prídeme" pokývala mama na ocka aby sa uistila že to je potvrdené
"Prepáčte musím ísť cikať" náhle sa postavila Axel
*
*
*
*
*
"Ďakujem mami bolo to výborné" preniesli sme zborovo so sestrou. Rezeň je rezeň. Doma som ho jedla snáď pre 100 rokmi.
Preniesli sme sa do obývačky. Jasné typický rodinný večer, všetci pred telkou. Všetci okrem môjho žalúdka. Zase som to skoro nestihla a sestra ma nasledovala aby mi mohla asistovať. Nemá ešte také brucho aby sa nemohla hýbať ale ručička na váhe sa jej pohla smerom nahor 20 kíl. Ešte to by mi tak chýbalo. Vyzerať ako nenažrané prasa. Prasa čo prehltlo loptu. V 21 rokoch.
"Tami neštvi ma a urob si ten test" vztýčila na mňa dlaň Axel, v tom vošla do kúpeľne mama
"Axel dúfam že si ju nenakazila" Ťapla som si čelo rukou a pomaly som vstala od záchodu, bolo mi zle a začínala som nervóznieť.
"Tak fajn, urobím si ho"
Žádné komentáře:
Okomentovat