Autor: Vishka
"James nový mikrofón a nové slúchadlá? Panebože" s najväčšou radosťou som ho objala
"To nestojí za reč" pousmial sa a pery do široka otvoril aby ukázal svoj bezchybný biely úsmev.
"A teraz von s tým prekvapením" podnietil ma, oprel sa o rám dverí a nadvihol bradu. Mal také zvláštne oči. Keby som ho nepoznala určite by som povedala že je to nejaký vrah s narušenou osobnosťou, ale jemu trčali krídla z chrbta.
"Ah- no, neviem či sa budeš práve tešiť, proste sa mi podarilo nejak otehotnieť" rozpačito som sa usmiala s čakala ako zareaguje
Prešiel si prstami po tvári, chvíľku ma sledoval "Wau, takže si to nechávaš?" pristúpil ku mne s úsmevom aby ma mohol objať, jasne som pokývala hlavou aby sa dozvedel o mojom rozodnutí
"Gratulujem, ale dúfam že to tvoju prácu nenaruší" jemne ma objal
"V to dúfam aj ja"
"Tak fajn, no. Najblizšie máme niečo nahrať asi o dva týždne" prezeral si pár papierov ,potom ich spojil dokopy "No fajn takže ti budem volať keby niečo"
Vyšla som zo štúdia a namierila som si to domov. Je podvečer a Tom sa ešte neozval, hádam ešte nespí.
Keď som prichádzala na príjazdovú cestu od domu Tom stál pri susedovom plote. Keď ma zbadal doširoka sa usmial a zamával mi. Mal na sebe tepláky a jeho zvyšnú polovicu tela obiehal vzduch pritomný všade okolo. Bavil sa so susedom s tou najväčšou zanietenosťou a celkom prívetivo sa tváril takže sa nevadia.
Zaparkovala som v garáži. Tašky z nákupov som vylovila z kufra a prešla som do domu. Privítal ma štekot ako vždy.
"ďakujem za raňajky" pristúpil zo zadu,zašepkal a pobozkal ma na krk
Usmiala som sa a bozk som mu oplatila "kedy si vstal?" pristúpila som k poličke s pohármi a po jeden som sa natiahla a napustila som si čistú vodu až po okraj, potom som sa k nemu otočila
"Asi pred dvoma hodinami" pristúpil k drezu a odložil tanier ktorý po sebe umyl
"A prečo mi chodíš nahý po záhrade,hm?" dobiedzala som s úškrnom a vydala som sa do šatníka odložiť veci a prezliecť sa
"Aby všetci videli že máš doma zúrivé zviera" zasmiali sme sa
"Aha" mikla som hlavou
"Oh, musím zavolať Billovi, písal mi či mu nemôžem požičať auto"vrátila som sa po telefón
"Billovi? Čo má s autom?"
"Pokazené?" naznačila som mu s telefónom pri uchu
"A prečo ho chce od teba, ja mám dve" mikla som nechápajúc ramenami
"Ahoj, ehm, donesiem ti s Tomom auto, si doma?" z druhej strany sa ozval príjemný hlas, bolo mi to divné v poslednej dobe ho mal chrapťavý
"Zastavím sa u vás, som teraz v meste"
Tom na mňa pozeral,ruky mal prekrížené a vyzvedal prečo chce Bill auto odo mňa a nie od neho. Nevedela som mu to vysvetliť, tak som mu navrhla nech si to s ním vybaví sám. Celý týždeň bol ako s mravcami v zadku. Pojašený. Stále niečo robil, ústa sa mu nezatvorili. Ako keby si vymenili s Billom osobnosti. A hlavne ma prekvapil keď som dorazila domov. Na letisku ma celú vystískal najviac ako len mohol, oči sa mu leskli od dojatia tak ako aj mne a jemnou pusou mi pobozkal aj bruško. A keď som vkročila do domu, šípky z bielych a ružových lupeňov ruží ma navádzali do našej spálne. Na posteli bolo obrovské vytvorené srdce kde ležala krabička zabalená v saténovej stužke.
*FLASHBACK*
"Tom čo je to?" nervózne a už s dosť prekvapeným vedomím som pristúpila k posteli
"Veď to otvor" frajersky sa usmieval a ešte stále ma držal za ruku.
Pomaly som zdvihla krabičku, on si sadol na posteľ a uväznil ma medzi kolenami. Ruky mi položil na stehná zozadu a jemne sa dlaňami posúval nohor a nadol. Práve som sa nadychovala aby som niečo povedala, Tom ma predbehol.
"Tami... Ten prsteň...Sú tam vygravírované naše mená aby to nebol len taký obyčajný prsteň a ja som ho nazval zásnubným" pevne ma stisol pod zadkom a psími očami sa na mňa díval a čakal čo poviem
"Fu" vydýchla som a prezerala som si ho "Je krásny, ale ... si si istý naozaj že to chceš?" jemným tónom som sa opýtala
"Vieš ja , som chcel niečo špeciálne. A to že si napriek všetkým tým problémom otehotnela je už dosť špeciálne a ja si to uvedomujem že až teraz to je naozaj vážne, to malé proste prišlo lebo máme byť spolu" odmlčal sa "A chcel som ti dokázať aká si pre mňa dôležitá"
Mne sa s úžasom a rozklepanými nohami nahrnuli slzy do očí. Hneď som si sadla na jeho koleno a rukami ho obchytila aby som ho mohla čo najsilnejšie pobozkať "Oh, Milujem ťa"
*KONIEC FLASHBACKU*
Vravel že je to pre neho také zvláštne a že má pomiešané city a dojmy ale ubezpečila som ho, že u mňa je to tak isto a to len preto že sme to neplánovali.Nie je za tým nič viac.
"Čo budeme robiť? Pozrieme si nejaký film?" vešala som oblečenie do skrine a hodila som na neho detské oči
"Veď má prísť Bill" vyťahoval si zo šatníka nejaké tričko
"Ale veď potom" znegovala som ho
"A keby sme si niečo uvarili?" pretiahol si cez hlavu čierne tričko a obchytil môj pás "Hm?" usmial sa na mňa a vlepil mi jemnú pusu na pery
"Ale keď pre teba je tak tažké variť" smutne som dodala a pobozkala ho, ruky som prekrížila za jeho krkom a naše čelá sa dotkli
Tom jemne hýbal hlavou do strán a nosy sa nám treli o seba "Tak nejedz mäso ani ty" hryzol si do pery
"Buď už radšej ticho a bozkaj ma"
"Jak je libo princezno" s úsmevom dodal a jemne vplával medzi pery jazykom. Hrali sme sa a vychutnávali si jeden druhého. Príliš sme si chutili aby sme počuli zvuk zvončeka ktorý sa rozliehal po dome. Psy však začali štekať tak sme sa nechcene jeden od druhého odpojili. Prešiel mi jemne po paži keď som ju spúšťala z jeho ramien a mierne sa prikrčil s rukou v rozkroku aby sa zjavne upokojil "Ah toto neznášam, keď to nemôžem dokončiť" potichu zanadával a ja som sa s úsmevom vybrala ku vchodovým dverám.
Otvorila som dvere v nich stál Bill a na príjazdovej ceste som si všimla nejké naštartované auto. "Poď ďalej" s úsmevom som mu naznačila rukou a keď vstupoval otočil sa ku autu aby zamával neznámej osobe.
Bill vošiel dnu, začal sa vyzúvať. Ja som stála za ním aby som mohla zavrieť dvere a naši psy ho hneď privítali. Oboch poškrabal na hlavičke a potom sa zvítal so mnou bozkami na líce.
"Kto to bol?" vyzvedala som
"jedna známa, nič podstatné" odpinkoval ma a ja som mikla ramenami
"Dáš si niečo?"
"Nie nie, bol som teraz na kávu. Kde je Tom?" zvraštil obočie a pohodlne sa usadil do kresla
"Tu som len som mal menší problém" škaredo sa na mňa pozrel a hneď sa aj usmial, Bill urobil prstami od čela rovný pohyb že mu to došlo. Ja som si sadla na vankúšovú kocku na zemi a prekrížila som nohy v kotníkoch, kolená som mala takmer pri hlave. Tom si sadol na opierku od gauča vedľa Billa.
"Prečo si pýtal auto od Tami?" zvážnel
"A čo som nemohol? Však máte tri" dal nohu cez nohu
"Mohol ja sa len pýtam prečo od nej"
Bill sa krátko pozrel na mňa potom vzdychol a vyhodil Tomovi na oči čo ho trápi.
"Prečo si odpisoval Jorgovi?" Ajaj,mamičkin maznáčik derie sa na povrch, cítim hádku
"Lebo je to náš otec. Nemusíš vo všetkom počúvať mamu" pomaly zdvíhal hlas
"Ale veď sa na ňu vykašľal" ťukal si do čela prstami a začal sa hádať
"A to je náš problém?" odmlčal sa "Na nás sa nikdy nevykašľal a to je pre mňa podstatné" kričal a gestikuloval rukami pre jeho očami
"Ale ty nechápeš že on mamu vydiera aby dostal peniaze?"
"Bill ty to nechápeš, to mama je na neho nahnevaná. Ja s ním nemám problém preto nevidím dôvod prečo by som sa s ním nemal kontaktovať" ďalej mu to oduševnene vysvetľoval a Bill si to nechcel dať vysvetliť
" Presne pre toto som sa o tom s tebou nechcel baviť, lebo nato kašleš." Oprel si lakte o kolená a jednou rukou si podoprel hlavu, Tom sa opäť nadychol
"A o čo ti ide? Zakážeš mi sa s ním rozprávať?Alebo?" núkal mu nejakú odpoveď
Bill sa postavil, teraz boli tvárou v tvár "JA, si s ním nemám čo povedať" vtedy sa otočil na mňa "Tami dáš mi tie kľúče prosímťa?"
Začala som sa zdvíhať keď Tom zkríkol a dlaňou mi naznačil aby som ostala sedieť "Nič mu nedávaj, nech si zoberie moje auto"
Ostala som tam stáť v pomykove a nevedela som čo spraviť aby nebol nahnevaný ani jeden ani druhý.
"Ja od teba nič nechcem pokiaľ sa budeš s Jorgom kontaktovať" vyceril na neho zuby a kričal
"Ahá, takže teraz ma budeš vydierať" hodil rukou vo vzduchu, zamotala som sa do toho aj ja
"TAK TO BY STAČILO!" vykríkla som a na chvíľku som sa odmlčala "Nemyslíte" pohľad som striedavo menila z Toma na Billa a z Billa na Toma pričom som stále medzi nimi
"Ste ako malé deti. Zlatko keď nechce tvoje auto tak ja mu dám svoje to je najmenší problém, ale ty Bill..." s nervami a zvrašteným čelom som sa k nemu približovala "čo si kurva o sebe myslíš? Keď ty odmietaš Jorga tak prosím, ale nenúť do toho aj Toma. Ty tu nie si sám aby ľudia robili a chceli to isté čo ty" myslela som si že ho to upokojí ale márne
"Tak TY, Tamia, nemáš najmenšie právo do toho kecať ... najmä nie potom čo si zdrhla a vykašľala sa na mňa
"Bill čo to tu teraz do toho ťaháš?? Jediný Georg sa ma snažil nájsť" Bill sa chystal že mi niečo odpovie ale Tom medzi nás rozprestrel ruky
"Ticho!" naštvane na nás pozeral "Toto si vyriešte potom, že prečo zdrhla" Bill mu hodil ruku do vzduchu a rezkým krokom sa vydal ku dverám "Nah, že prečo zdrhla" otočil sa naspäť k nemu "kvôli tebe zdrhla, lebo si sa na ňu vykašľal"
Pozrela som sa na Toma ktorý s otvorenými ústami nemo stál a pozeral sa na Billovu odchádzajúcu siluetu. Ja som sa nešťastne pozrela na Toma a potom som sa rozbehla za Billom. Chytila som ho za ruku a vyviedla som ho von.
"Bill prečo si mu to povedal?" skrikla som "Vieš ako si vie vyčítať keď niečo pokašle" vľúdne som dodala
Bill sa zastavil a s pohľadom mimo vzdychol "Ale prečo si sa nevykašľala iba na neho, prečo aj na mňa?" plačlivo sa dožadoval odpovede
"Panebože Bill" vzdychla som "Mňa to strašne mrzí a vedela som že ti tým ublížim že toto veľké srdce to bude bolieť, ale nič pre teba nieje dôležitejšie ako tvoj brat, tak sa prosím vráť späť a udobrite sa" položila som si dlaň na hruď "Na mňa sa hnevaj koľko len chceš, ale na Toma nemáš dôvod sa hnevať. Ja jediná som to nezvládla. Ja. Rozumieš?" naklonila som tvár k jeho zamysleným očiam a čakala som či ma poslúchne. Pohladil ma po bokoch ramien a venoval mi bozk na čelo.
"Prepáč mi" vzdychol "Asi som …asi som myslel iba na seba."
Namierila som vystretou dlaňou na dvere a Bill sa otočil na päte a vošiel dnu. Ostala som tam stáť ako obarená a zamýšľala som sa nad tými Billovými slovami a vetami. Ja som to všetko pokazila a teraz keď som späť sa tvárim akoby sa nič nestalo, ako keby som neušla, lenže on nechápe že v ňom som videla Toma? Mohol mať na hlave hocijaký účes vždy to bol aj Tom.
Žádné komentáře:
Okomentovat