Autor: Vishka
20.december , pár dní do Vianoc. Nálada? Som tak frustrovaná ako ešte nikdy. Prešli dva mesiace od tej nepríjemnej novinky.
S Tomom to už nevládzem ďalej ťahať. Ako sa mi to kurva mohlo stať? Milujem ho, ale neviem sa pre neho nadchnúť.Naše dni sú vačšinou ako vojna, on sa snaží aby som mu opäť verila, ja od neho utekám lebo ma prepadne všetok hnus sveta keď sa ma dotýka dlhšie ako 10 minút.
Ako inak by som vám to priblížila. On zúfalo prahnúci po mojom starom JA. Ja sklamane od neho utekám. Neviem mu to odpustiť, proste neviem. Snažila som sa, tvárila som sa chvíľu že je všetko okej až ma nenašiel plačúcu v aute na našom útese. Nechcela som sa zabit to nie, ale tak ako sa spieva v tých skladbách o úteku. Chcela som byť sama. Povedala som mu všetko! Aj to že som niekoho stretla. Tentokrát som bola ja tá zlá. Mužská ješitnosť.
*Flashback*
"OTVOR MI" búchal mi na okno Tom. Hystericky som vzlykala, roztečená maskara na očiach, moja ruka približujúca sa k opierke, prst ktorý zatlačil "odomknúť"
On nasadol do auta, ja som stále hystericky vzlykala, bolo mi na vracanie a nechcela som aby ma tak videl
"prečo si sem šiel?
"bál som sa, nerozumieš?" hneď ma objal
Vytrhla som sa mu "nie si so mnou šťastná?" šepkal. Pozrela som sa na neho a v ústach som mala kŕč. Pomaly som pokývala do strán. Okamžite zovrel päsť a celou silou si udrel do palubnej dosky.
"Prestaň" skríkla som
"Ja som sa tak snažil, snažil som sa baby aby bolo všetko dobre, aby si bola tou najšťastnejšou" Nasilu mi držal tvár a kričal na mňa, viac ma to nútilo plakať.
"Neviem ti odpustiť Tom" vzlykala som "prepáč" dodala som ledva so šepotom
"Veď sa milujeme, či nie? Baby,hm?" zúfalo to vyslovil
"A čo z toho?" pohladila som mu tvár a uprene mu hladela do očí
Na chvíľu sa odmlčal ako keby sa uvedomil "Vieš ja som ťa tak strašne chcel od tej chvíle čo som ťa uvidel, a ty si ma celý čas odmietala a ja som sa hral že mi to je jedno. A teba som zranil, najviac som ublížil sebe a teraz mám o teba prísť? Keď si mi vravela že najviac zo všetkého je dôležitá láska. Ty si mi to ukázala nikto iný" silne gestikuloval
"Čo ti mám nato povedať? Vieš že ťa milujem, ale neviem s tebou existovať. Každý tvoj dotyk mi ubližuje"
"Ale vtedy keď si so mnou spala ti neubližovali čo?!"
Okamžite som sa so stúpajúcim tlakom na neho udivene pozrela s vráskou na čele
"Myslíš že by som to spravila keby si ma neopil?" vtedy mi pípol mobil a tmu v aute zničil môj svietiaci displej.
"Máš iného?" nervózne pozeral pred seba
"Stretla som niekoho" sklonila som hlavu a nechala som displej naďalej svietiť s Jaredovým smajlíkom na ktorý sme sa obaja pozerali.
"Spala si s ním?" klepkal si prstami o ústa
"Nie" rozhodne som odpovedala
"Kto je to?"
Ticho
"Kto je to?"
S hlasným výdychom som zašepkala "Jared Leto" prehodila som si rukou vlasy a skrčila sa k volantu
Pozrela som sa na neho, videla som ako pokrútil hlavou.
"Ja ti nemám čo vysvetľovať Tom. Neviem prečo sme stále spolu keď obaja sa len trýznime. Ver mi že som to chcela ako predtým, predtým než som bola tehotná"
"Tami,Tami" vzdychol a rozplakal sa.
*Koniec Flashbacku*
Teraz som vlastne ja tá zlá. Okey, spoznala som Jareda a je mi s ním fajn. Priateľsky. Nikdy k ničomu nedošlo a pokiaľ budem s Tomom ani nedôjde. Zoznámil nás James. Aj s jeho skupinou. Videla som s Jayom pár filmov, ale nejak viac som sa o neho nezaujímala az kým som z jeho očí nevedela spustiť zrak. Zastal čas, vesmír iba ja a on a 10 sekundový očný kontakt pri podávaní ruky.
On mi píše a ja neviem neodpísať. Volá ma von a ja musím ísť. Ak by som bola do neho zamilovaná poviem si že to je iba útek z reality. Stále som s Tomom a neviem ako sa s ním mám rozísť. Nech to už je hocijak, viem že by ma to bolelo.
Otvorili sa dvere a v nich stál Tom ovešaný taškami, zliezla som z pohovky a utekala som mu pomôcť. Naše zvítania boli chladné a bojazlivé.
"Zvládnem to sám, Tami" odkašľal si
"Si hladný?"
"Jedol som" sucho preniesol z hosťovskej izby, o malú chvíľku prišiel so šampanským a dvoma pohármi
"čo to ?"
"vravela si že musíš byť opitá"
"nemusím" potichu som povedala
"hm,tak nevadí, vypijeme ho ?"
"dám si rada" pohol sa ku mne a podal mi poloplný pohár so šumiacou tekutinou
"Načo si pripijeme?" opýtala som sa
Pozeral sa na mňa a iba mykol plecami, štrngli sme si a zľahka ma pobozkal na pery.
Stále som si dávala otázku ako strávime Vianoce, ten sviatok pokory a lásky, všade iba pokoj. Nechcela som ich stráviť bez večere, bez darčekov tak sme sa s Tomom dohodli že ich strávime s jeho rodičmi a bratom. Teda vlastne Simone to zachránila.
Jeden blbý večer ktorý ani neviem prečo "oslavujeme" robí toľko zmätkov.
Povedala by som že je jedn z tých idylických večerov, ale namiesto zamilovaných objatí a bozkov sedel každý na iných miestach. Tom s ovládačom v ruke a ja s notebookom na kolenách som si čistila emailovú schránku. Periférne som sledovala Toma. Jeho pohyby. Potom sa postavil a o malú chvíľku mi priniesol mobil.
"Ano?"
"Heeeloouu darliing, ako sa maaas?" predstierany gay hlas, volal Jared. Bože chudák Tom, nechcem vedieť čo sa mu odohráva v hlave a ešte mi aj doniesol telefón
"čau" zasmiala som sa "Robím niečo na počítači"
"Idem kúpiť nejaké dárečky, nechceš ísť so mnou?"
"Popravde ja už darčeky mám"
"A hladná? Hladná niesi?"
"Nie niesom. Ostanem dnes doma"
"Okay darliing, good byeee" opäť gay hlas so smiechom
Položila som mobil vedľa seba a pozerala sa na Tomov profil. Pohupával nohou vo vzduchu a opieral sa o lakeť a niečo si ťukal do mobilu.
"Idem do štúdia s Billom" prešiel okolo mňa aby mi zdvihol dlaň a jemne ju pobozkal. Obliekol si mikinu, obul sa, pohladil Gassiho a už ho nebolo.
"Super, krásny večer pred nami Calista"
Neviem čo ma to napadlo zavolať Billovi.
"Billi prosímťa keď pôjdeš do štúdia, kúpiš mi po ceste to sladké pečivo?"
"Tami ja som doma ja nikam nejdem" zachichotal sa
"Akože nie? Tom teraz odišiel s tým že idete spolu do štúdia"
"To ťažko. David ma kľúče a ten je teraz v San Franciscu"
"Aha" nevedela som čo povedať
Proste som mu to len položila. Natiahla som sa po tabletky na spanie a ľahla som si do našej postele. Bože to je des táto situácia.
"Prosím ťa Bože ak existuješ urob nás dvoch šťastných" vzdychla som a zavrela som ťažké viečka.
*
*
*
Dni ubiehali ako voda a práve som sedela pri stromčeku v Tomovom lone. Zľahka som sa opierala chrbtom o jeho telo. Snažili sme sa byť v pohode. Nie kvôli iným, kvôli nám.
Rozhovor prerušovala televízia v pozadí a hlasný smiech ľudí, ktorých mám rada.
"Ale nie zlato, salonky si vyžral ty" buchla do hrude Simone Gordona. Tom sa rozosmial a Bill s ním, ja som sa iba usmievala, až také vtipné mi to neprišlo.
"U nás sa nikdy nezjedli, škoda že som ťa nepoznala skôr"
"No výborne. Robte tu teraz zo mna pojedača saloniek" čertil sa Gordon
"Nerozdáme si darčeky?" navrhol Bill celý natešený a čakal na súhlas
"Aj ja som dostala?" milo som sa opýtala keď mi Bill podával darček
"Tento rok si bola mimoradne dobrá tak Ježiško ti tu niečo nechal" zavtipkoval Bill a doširoka sa usmieval.
Všetci sa na mňa pozerali a čakali na moju reakciu.
"waaau" zajasala som nad náramkom o ktorom vedel iba Bill že som ho stratila. A chcela som taký istý iba som ho nevedela zohnať.
"Kde si ho zohnal?" odmlčala som sa "Bill ty si úžasný" zľahka sme sa objali
"Je to presne ten že?" pokývala som hlavou a on ma pohladil po ramene. Medzi tým si vymenili darčeky Simone a Gordon , dali si nejaký spoločný darček a nechceli nám povedať čo presne to bolo.
" Aj ja mám pre teba" hrdo som mu podala čosi zabalené
"Dúfam že ti bude dobrý"
"A ty si sa zbláznila?" držal v rukách extravagantný kabát od LV
"Dúfam že sa ti páči a nenadávaj mi"
"Jasné že sa mi páči" Tom iba sledoval našu konverzáciu a vymieňal si pohľad s rodičmi
"To je pre teba" podávala som s jemným úsmevom Tomovi jeho darček. Opatrne ho vzal, pozrel sa na mňa a jemne si ho rozbalil. Dala som mu vyrobiť náramok. Pliešok z bieleho zlata ktorý bol spojený s dvoma koženými šnúrkami - vo vnútri som nechala urobiť naše iniciále a nápis Love you in whatever. "Aby si mi to všetko tu (ťukla som si prstom do hrude) veril"
Rozcítene som sa usmiala. "Verím ti to láska, navždy" šepol mi do ucha keď si ma pritiahol k sebe.
Žádné komentáře:
Okomentovat