Strach z lásky - 06 - Výročie

Autor: Erika

---

Dnes som sa konečne poriadne vyspala . Našťastie tu nebola Anett a ani nikto druhý ,kto by mi mohol zabrániť v dlhom neprerušovanom spánku . Vstala som z postele , dala si dlhú sprchu ,ktorá ma veľmi dobre prebrala a potom si vyberala oblečenie . Čo by som si také mala dať ? Hm.. Nič ma nenapadá. Nakoniec som si na seba navliekla čierne legíny s červeným tričkom , na to som si dala na boky veľký čierny opasok. Pozrela som sa na seba do zrkadla a prekvapujúco som nemala žiadne kruhy pod očami . Takže som sa ani neobťažovala dávať si nejaký makeup alebo korektor . Len som si pretrela mihalnice pomocou špirály a jemne dala čerešňový lesk na pery , ktorý mi veľmi chutí . Potom som sa pozrela na mobil aby som vedela či mi náhodou niekto nevolal . Hlavne mama , lebo tá ma bude určite terorizovať s telefonátmi . Hneď ako som uvidela displej svojho mobilu zarazila som sa ..Nad číslami ,ktoré ukazovali čas bol dátum 19.7. Už je to rok ..Dnes je výročie smrti Patrika . Ako som na to mohla zabudnúť ? Vždy som počítala týždne , dni ktoré od tej nehody ubehli ..A teraz ?? Ani som si nespomenula ,že sa ten deň blíži . Najhoršie na tom je ,že nemôžem ísť na jeho hrob . Zase som cítila ako mi začali padať slzy po lícach . Už rok som bez neho , bez človeka na ktorom mi záležalo najviac v mojom živote. Moje ruky sa začali strašne trásť až mi na zem spadol mobil . Pomaly som si sadla vedľa postele na zem a chytila ho opäť do ruky . Na tapete som mala spoločnú fotku s ním ešte . Fotka bola robená v Bulharsku , keď sme boli na prvej spoločnej dovolenke . Boli to tie najkrajšie časy v mojom živote . Pamätám sa ako sme sedeli na pláži a pozerali východ slnka . Kôli tomu ma skoro ráno pred štvrtou budil v hotely . Skoro ma zhodil z posteľe , lebo som sa stále nechcela prebrať . No stálo to za to ..Stále mi stekali slzy . Už dlho som nebola schopná takto naňho spomínať . Z dobrého rána sa to odrazu premenilo na hrozné . Neviem či si na to spomenie Miriam , asi tiež zabudla . No nechcem ju zbytočne stresovať ,takže jej to pripomínať nebudem . Musím sa zdvihnúť a ísť dole len neviem ako to zvládnem . Takto zle ako dnes mi nebolo dosť dlho . Možno práve preto ,že sme tu v Nemecku . Ani som nemala čas pomyslieť na Patrika , je mi tu vážne dobre . Až sa hanbím ,že kôli tomu pomaly zabúdam na neho . Zodvihla som sa a opäť si utrela rukami slzy . Trochu som sa musela poutierať , lebo sa mi na tvári objavili fľaky od rozmočenej špirály . Stále cítim ako sa celá trasiem . Ale musím byť silná , nemôžem stále znepokojovať druhých a ani náhodou nechcem aby o tom vedeli oni . Bolo by mi trápne keby som mala každého zaťažovať svojimi problémami. Vyšla som z izby . Už celkom v dobrom stave , lebo som sa upravila a odišla dolu . Na raňajky som ani nepomyslela , totálne mi bolo zle .Takže z pomyslenia na jedlo sa mi len zdvíhal žalúdok .

,,Dobré ránko ." Usmial sa na mňa s evidentne dobrou náladou Bill .

,,Aj tebe dobré. Kam sa chystáš ?" Nahodila som falošný úsmev , ako sa len dalo .

,,Skôr kam sa chystáme my ." Ešte viac sa na mňa usmial.

,,My ? " Nechápavo som pozerala.

,,Áno všetci ideme do štúdia , teda okrem Miriam tá ide do skúšobne . Mysleli sme ,že by si išla s nami . Čo povieš ?"

,,Prepáč mi to ale ja dnes nejdem . Trochu ma bolí hlava a necítim sa na to ."

,,Si v poriadku ?" Jeho tvár sa zmenila , bola odrazu znepokojená.

,,Jasné , užite si to tam ." Nasadila som široký úsmev aby si nerobil starosti . Musela som sa totiž nejako vyvliecť . Vážne nemam na nič takéto náladu. V tom som videla ako k nám prichádza Miri .

,,No čo kedy ideme ?" Spýtala sa nadšene .

,, Kľudne aj teraz , Tom šiel len na wc a hneď príde . Ale Ell nejde ." Hneď reagoval a Miri na mňa nahodila psí pohľad .

,,Čo ty nejdeš ? Prosíím poď ,potrebujem psychickú podporu ." Začala ma prosiť .

,,Prepáč dnes sa akosi necítim dobre . Ale uži si to tam . Neboj všetko zvládneš." Chytila som ju za ruku.

,,Miri nestresuj , keby niečo prídeš za nami ok ?" Hneď sa pridal Bill ..,,A ak nechce ísť tak ju nechaj . Bolí ju hlava a myslím ,že by jej neprospel ten hluk čo tam je ." Začal vysvetľovať a v tejto chvíli som mu bola veľmi vďačná . Viem Miri , je nervozna lebo je to prvý deň čo budú tancovať ale aj tak ona to určite zvládne a ja by som jej tam určite nepomáhala s tou mojou depkou .

,,No dobre ." Povedala trochu smutne .

,,No nič idem si pre pitie ,tak sa majte ." Rozlúčila som sa s nimi a to už tam bol aj Tom . Odišla som do kuchyne a tam som si naliala chladeného pomarančového džúsu . Popri tom som započula dvere , takže už pravdepodobne odišli . Našťastie som rada , lebo nemám na žiadnu spoločnosť náladu . Dnes asi celý deň prespím . Neviem , lebo s tou hlavou som neklamala . Fakt ma začala bolieť ale to určite len z toho stresu ohľadne Patrika. S pohárom v ruke som sa vrátila späť do izby a sadla si na stoličku . Z šuplíku ktorý bol pod stolom som vybrala fotoalbum . V ňom som totiž mala všetky spomienky na Patrika . Niektoré fotky som mala vyvesené aj po izbe ale nie veľa . Tu mám všetky veci . Pohár s džúsom som položila na stôl a zobrala do rúk album. Zase sa mi začali ruky trásť ako vždy . Pomaly som prehŕňala fotku za fotkou a nemohla sa ubrániť slzám . Keby som len vtedy vedela čo sa stane . Viacej by som si vážila tie chvíle s ním . Boli tie najkrajšie v mojom živote , no ako rýchlo zmizli . Stále nemôžem pochopiť prečo sa to stalo. Chápem ako prebehla tá nehoda no nemôžem pochopiť prečo musel zomrieť práve Patrik . Vinník tej nehody mal otras mozgu a pár škrabancov . No nič viac ..Prečo to nemohol byť on ? Bože tak veľmi mi je zle ... Tieto myšlienky na neho ma asi raz zabijú . Tá samota ktorú cítim v srdci je taká hrozná ,že sa to ani nedá vyjadriť slovami . Viem ,že nie som sama . Mám rodinu , Miriam a aj ostatných priateľov . Dokonca aj teraz Toma a Billa ,ktorý sú skvelý chalani . Naozaj si s nimi rozumiem . No nikto nemôže pochopiť tú prázdnotu v mojom srdci ,ktorá sa objavila po jeho smrti . Musím povedať ,že ma to zmenilo a to fatálne . Nikdy predtým som takáto nebola . Pred inými sa to snažím skryť a to ma ubíja . Nechcem aby si robili o mňa starosti ale pri tejto pretvárke je mi čoraz horšie a horšie..

Opäť som si utrela slzy a vrátila album späť na miesto . Namiesto albumu som vybrala opäť svoj notes s piesňami a spievala si . To jediné ma vždy dokázalo upokojiť . Ani som si neuvedomovala koľko času som týmto strávila . Pozrela som sa na hodiny a boli už tri . Ten čas tak rýchlo utiekol ,že sa mi to ani nezdalo . Potom som si ľahla do postele ,lebo únava ma nakoniec premohla a to veľmi.

Zobudil ma hlasitý zvuk piesne . Bol to vyzváňací tón môjho mobilu . Preboha kto mi volá ? To si naozaj vybrali zlý čas. Akurát teraz keď sa mi tak dobre spalo . Pozrela som sa a pravdaže to bola mama. Kto iný.

,,Ano mami ?" Povedala som trochu so zachrípnutým hlasom.

,,Ahoj miláčik , ako ti je ?" Jej hlas znel dosť starostilo ,takže nezabudla aký je deň.

,,Som v poriadku , len som sa chcela trochu vyspať ale ako vidím ."

,,Jéj prepáč zlatko . Len sme sa s ocinom chceli informovať či si v pohode . Veď vieš ."

,,Ale mami neboj , som ..Nemusíš si robiť starosti ."

,,No dobre a ako sa tam máš ?" Už trochu s pokojným tónom sa ma pýtala.

,,Je to tu fajn , všetci sú milý a zoznámila som sa s novými ľuďmi . Naozaj sa mi tu páči." Začala som jej to tu chváliť. Ale neklamala som , je to pravda.

,,To som rada a Miriam sa má ako ?"

,,Tiež dobre , práve skúšajú nejakú choreografiu na koncert takže nie je doma . No mala by už prísť."

,,Ach tak .. No dobre zlato idem , lebo niekto zvoní . Pravdepodobne to je suseda .Pa a nezabudni ako ťa veľmi ľúbim."

,,Aj ja teba mami . Pa ." Zavesila som , tak rýchlo ako sa dalo . Našťastie ,že niekto zvonil lebo ak nie , ako poznám mamu tak by sa rozkecala ,že by to trvalo aj hodinu . No nevadí , aspoň ,že zavolala až teraz .Tú hodinku a pol ako vidím som aspoň trochu prespala. Zodvihla som sa z postele , lebo som započula nejaké zvuky . Pravdepodobne už prišli domov . Pozrela som sa do zrkadla , trochu si upravila vlasy a zišla dolu .

,,Už ste doma ?" Spýtala som sa popri tom ako som šla dolu po schodoch .

,,Len ja ..Tom s Miriam sa rozhodli ísť do jedného klubu , aj ja tam potom pôjdem takže som prišiel pre teba . Čo povieš ?" Povedal mi prichádzajúci Bill.

,,Prepáč ale nechcem dnes nikam ísť . Ak chceš choď ale bezomňa."

,,Ale prosím Ell , urob to pre mňa." Podišiel ku mne bližšie . Až tak blízko ,že som si ho mohla v kľude takto z blízka prezrieť . Zahľadela som sa do tých jeho krásnych čokoládových očí ,ktoré ma vždy tak veľmi pohlcovali.

,,Prepáč ale fakt nie , necítim sa na to." Hneď na to hlasno vzdychol.

,,Tak teda zostávam doma s tebou . Urobíme si nejaký dobrý program .Čo povieš ?" Celý nadšený zrazu mi oznámil.

,,Ale prosím ťa , nechcem ťa nútiť aby si tu zostával so mnou." Zavrtela som rázne hlavou.

,,Ty si trubka . Nikto tu nikoho nenúti , popravde sa mi tam ani nechce . Napíšem Tomovi smsku ,že zostávame doma ok ? Oni sa bez nás vynájdu." Svoju ruku povesil okolo mojich ramien a s úsmevom ma zaviedol do obývačky.