08 března 2013

Nevýrazná - 19.kapitola


Autor: Anet



"Na aute?" smiali sme sa na sexuálnom živote Bianki a Billa, zatiaľ čo sme "chudli" v McDonalde. "Prisahám. Milujem ten adrenalín, keď obaja tŕpneme, či nás niekto neuvidí."
"Vy ste blázni. Sexuálni maniaci. Nebudem sa čudovať, keď vás uvidím na titulke, v pánboh vie akej polohe." Nad tou predstavou sme sa začali smiať na novo.
"My sme blázni? Neviem kto nevyliezol tri týždne z domu. Alebo skôr, kto nevyliezol tri týždne z postele."
"Koniec koncov, máš pravdu. Poďme domov, lebo už mi brnia celé nohy."
"Budem hádať, Tom ťa do nich navliekol?"
"Hej. Vlastne, vybral mi všetko oblečenie. Ale mám sľúbenú masáž." Uchechtla som sa nad myšlienkou , ako mu dám masážou zabrať. Keď si chlapček myslel, že to bude desať minútové nič, ukážem mu že to bude hodinové niečo. Nemohla som sa dočkať. A prečo nevyužiť masáž celého tela že? Veď sme sa nedohodli, že len masáž nôh.
"Tak to chápem, prečo ťa tak páli pri zadku." Bianka sa mi začala smiať a to už sme nastupovali do auta. Celé zadné sedadlo bolo zapratané taškami luxusných obchodov. Keď pomyslím na to, ako som prevetrala kreditku, bolo mi jej ľúto. Navyše, Bianka ma donútila kúpiť si podväzky!
"Aj ich využiješ?" so záujmom na mňa pozrela, ako keby vedela, na čo myslím.
"Nuž, už budem musieť, keď si ma k tomu dotlačila."
"Ver mi, Tom ti neodolá." Žmurkla na mňa a ja som sa ďalej venovala jazde.
Cesta netrvala dlho a už som zaparkovala pred domom Billa a Toma. S Biankou som sa rozlúčila objatím, chvíľu som počkala, než si vybrala všetky tašky (a že ich bolo dosť) . Vonku už bola tma a ja som sa konečne vybrala domov. Za Tomom. Bože, ako krásne to znie. Rádio som dala hlasnejšie a spievala si spolu s Rihannou Diamonds. Ešte ani neskončila a už som vypínala motor auta. S úľavou som si pobrala všetky tašky, zamkla auto a vybrala sa k domu.
Tašky som položila hneď k dverám, vyzula som sa a odpratala som sa do obývačky, kde som sa zvalila na gauč .
"No ako princezná?" smial sa Tom na mojom zničenom výraze.
"Ja ti dám takej princeznej. Chcem masáž!" povedala som a z posledných síl som po ňom hodila poštár. Tom sa stále škeril, vstal a odišiel.
"Super, len si choď." Zašomrala som si a zavrela oči. Už som začala zaspávať, ale vyrušil ma Tom, keď mi chcel vyzliecť šatku. Bol ako myška a ja som sa ho zľakla tak, že som skoro zletela na zem z gauču.
"Teraz si prídeš." Zašomrala som si a Tom sa zase smial.
"Hľadal som krém, ja svoj sľub dodržím. Nič nemusíš robiť." Tieto slová len zašepkal, vzal ma do náruče a ja som presne vedela, že jeho cieľ je moja posteľ.
Mala som pravdu. Opatrne ma položil, pomaly rozopínal gombíky na košeli, ktorú potom odhodil na zem. Musela som sa usmiať, ako mi sťahoval nohavice. Vyzeral pri tom fakt smiešne. Keď som bola len v spodnom prádle, môj jediný pohyb bol, že som sa pretočila na brucho a náušnice som položila na stôl. Mala som zavreté oči, ale bolo cítiť, že si na mňa obkročmo a opatrne sadol. Vlastne, ani nesedel, veď by ma zlomil. Rozopol mi podprsenku, ktorá tiež skončila na zemi a o chvíľu som na chrbte zacítila studený krém. Jeho ruky začali blúdiť po celom chrbte a ja som sa od blaha skoro roztopila. "Ah, ty si ten najlepší masér na svete." Na moje slová sa zasmial a pokračoval vo svojej prácičke. Má tento chlap nejakú chybu? Asi po 15tich minútach som zaspala a nevedela o svete.
Ráno som sa zobudila o desiatej. Bola som vyspaná do ružova, včerajšia masáž tomu len pomohla. Tom ešte spal a keď som tak rozmýšľala, včera bol prvý večer bez sexu. Aj keď som mala svoje dni, uspokojovala som ho inak. Dnes mu všetko vynahradím. A začnem raňajkami.
Keď som si umyla zuby, rozčesala vlasy a dala som si osviežujúcu sprchu, hodila som na seba len môj ružový župan a potichu som sa vybrala do kuchyne. Pripravila som si cesto na Tomove obľúbené wafle a o chvíľu sa vôňa rozniesla po celom dome. Z ľadničky som vytiahla studenú colu, naliala do pohára a položila som ju na stôl.
Wafle som natrela nutelou, na vrch a vedľa taniera som položila čerstvé jahody. Takú istú, len menšiu porciu som pripravila aj mne a už som len čakala na Toma. Bolo jedenásť, najvyšší čas pánko..
Zatiaľ som si sadla do obývačky a zaujali ma papiere, na ktorých boli napísané akordy. Vedľa gauču bola položená gitara. Takže predsa skladal ! Nemôžem sa dočkať, čo vymyslel. Hneď som počula zvuk ako schádza dolu. Len v trenírkach sa s úsmevom pozeral na stôl. "Prekvapenie." Vypískla som za ním a zaslúžila som si pusu.
"Takú dobrotu som nemal sto rokov." Povedal s plnou pusou. Ja som mala zjedené a ledva, ledva som odfukovala na stoličke.
"Kedy sa ide na prehliadku?"
"O piatej pre nás príde auto. Vidíš, kúpila si si šaty?" povedal a napil sa z coli.
"Keby som si ich nekúpila Tomi, takto kľudne by som tu nesedela." Zaškľabila som sa a Tom tak isto.
"Je pol dvanástej, čo budeme robiť? Asi o pol štvrtej máme prísť k nám, Chloé vás bude zase líčiť a čo ja viem tie babské a Billove záležitosti." Odfrkol si, ale ja som jeho poznámku ani nezaregistrovala. V hlave som mala len hudbu k mojim textom.
"Poď mi zahrať!"
"Teraz? Včera som niečo skúšal zmeniť, ale veľa práce mi to nedalo, keďže si mala akordy hotové. Ale skúsiť môžeme." Usmial sa, vstal a ja som ho následovala do obývačky.
Sadli sme si do kresla a Tom si zobral gitaru.
"Tak? Ktorú?"
"A Year Without Rain." Mala som v tom jasno. Žiadnu inú som si nechcela zaspievať prvý krát aj s nástrojom. Ešte k tomu keď ten nástroj mal pod kontrolou Tom.
Keď som pozorovala jeho prsty, ako hladko prechádzali po strunách a jeho sústredený výraz, zastavovalo sa mi srdce. Boli sme tak skvelo zohratí, že by nikto neveril, že sme to dali spolu na prvý krát. Že toto bola vlastne len skúška. Všetko bolo perfektné! Nič nebolo treba meniť..
Vyskúšali sme si ďalšie tri pesničky, na ktorých sa opravili malé detaili, ale z Year Without Rain som bola jednoducho nadšená.
"15:55??" zdesene som pozrela na hodinky na mobile a obidvaja sem vyštartovali z obývačky ako streli. Tom hľadal kľúče od auta, zatiaľ čo ja som si zbalila len šaty a topánky.
Sadli sme do Tomového auta a vyrazili sme k nemu domov. Pred ich domom už stálo Biankine auto, ako vždy. Dokonca tam bola aj Chloé, ako som zistila od Toma.
Keď sme vošli dnu, už tu vládol frmol. "No kde ste? Máte šťastie, že som teraz domaľovala Bianku a nemusela som na vás čakať!" No jo, Chloé. To je generál.
"No tak, šup šup, ukáž mi šaty!" stihla som sa na Toma usmiať a už som sa vybrala hore po schodoch, do jednej z ich kúpeľní. Nezabudla som si pribaliť podväzky, ktoré som si včera kúpila. Boli telovej farby, tak problém nebude. Bianka sedela na vani a fúkala si na nechty, aby jej rýchlejšie zaschol tmavo hnedý lak. Ako ma zbadala, vrhla sa mi okolo krku . "Konečne, zase ste robili prasačinky?" zašepkala mi pri uchu.
"Náhodou, teraz sme sa venovali hudbe." Vyplazila som na ňu jazyk. Ona sa však nedala.
"V posteli?"
"pf, jasné že nie. Ale večer mu to chcem vynahradiť." Žmurkla som na ňu, ale to už nás vyrušila Chloé.
"No tak baby, nebavíme sa. Ešte nemáte hotové vlasy." Stresovala ešte viac, pretože musela mať všetko tip top.
"Chloé nestresuj. Veď ja si tie nátačky dám dole aj sama." Mávla rukou Bianka.
"No to v žiadnom prípade!" razantne odmietla a už ma ťahala za ruku. Posadila som sa pred veľké zrkadlo a pohľad som venovala Chloé, ktorá moje šaty vybalila z tašky a položila na posteľ.
"Sú fakt super!" povedala a konečne sa usmiala. "Takže použijeme zlatú a čiernu, u teba to je jasné." Chloé sa postavila oproti mne, na ruku si vytlačila vrstvu make upu a následovalo to isté, ako pred oslavou. Samotné líčenie trvalo asi 20 minút. Je až neuveriteľné, ako to človeka dokáže zmeniť. Hlavne zlaté ruky Chloé.
"Vlasy ti jemne natupírujem a je to hotovo." Usmiala sa, celá spokojná, že ako tak stíhame. Chýbal už len lak na vlasoch, keď sa otvorili dvere a v nich stála vysmiata Bianka. Vlasy mala jemne kučeravé,
dymové líčenie a šaty jej sadli ako uliate. Bola zase neodolateľná a sexi.


"No teda, ja byť chlap tak ťa puknem." Zhodnotila som jej vzhľad, na čo sme sa všetky tri zasmiali. Konečne bol frmol preč a dobrá nálada späť.
"Lenže ja som šťastne zadaná a zamilovaná, tak by si si musela nechať zájsť chuť." Vyplazila na mňa jazyk, čo som ďalej nevnímala a zavrela oči, aby sa mi lak nedostal do očí.
"Tak šup, šup choď sa obliecť." Povedala Chloé a podávala mi do ruky podväzky, šaty, topánky a náušnice.
Keď som bola hotová, do zrkadla som sa musela usmievať. Naozaj som si pripadala byť pekná. Dokonca sa mi začínali páčiť aj šaty, aj keď boli ako pre Kleopatru.


O chvíľu sa ozvalo klopanie na dvere. "Am, už si?"
"Jasné, už idem." Otvorila som dvere , usmiala sa na Bianku a spoločne sme sa vybrali dolu schodmi, kde na nás čakali dvojčatá. Keď som zbadala Toma, všetka nervozita zo mňa opadla. Zastavila som sa na poslednom schode a pozorovala Bianku a Billa. Aj keď sa správali ako keby sa nevideli mesiac, stále im bolo čo závidieť. Boli na sebe doslova závislí. "Si to najkrajšie pod slnkom." Povedal jej Bill
a Bianka sa skoro roztopila. Ani som nezaregistrovala Toma, ktorý ma rukou jemne chytil za chrbát a nenápadne mi šepol do ucha. "Už sa nemôžem dočkať na večer." A mne sa vtedy rozbúchalo srdce len pri predstave.
"Tak ľudia, môže sa vyraziť!" zakričala Bianka a všetci sme sa s dobrou náladou vybrali k autu.

1 komentář: