Strach z lásky - 11 - Nečakané vyznanie

Autor: Erika

---

Hneď ako som ráno vstala ma neminula zlá nálada. Stále som ešte nahnevaná na Billa a aj na Miriam ,že mu to povedala. Nechápem prečo sa mi montuje do mojich vecí a prečo mu to Miriam musela povedať. Sľúbila mi, že nikomu o tom hovoriť nebude a teraz ? Fakt ma sklamala. Ale ako ju poznám určite to nemyslela zle.. Och všetko sa tak pokazilo.

Zodvihla som z postele a upratala ju. Následne som si umyla zuby a rozčesala vlasy. Trochu dlhšie mi to trvalo ,lebo na hlave sa mi objavilo riadne vtáčie hniezdo. Maľovať sa mi nechcelo ,tak som sa potom už iba obliekla do jednoduchého domáceho oblečenia a odišla dolu. Ako som mohla vidieť ,domácnosť už bola v plnom prúde. Bill sa pokúšal niečo variť , Tom bol v obývačke s Miriam a pozerali nejaký akčný film. Najprv som nevedela kam ísť ale nakoniec vyhrala obývačka. Radšej budem po boku Miriam než Billa. Ako som ale prechádzala popri kuchyni všimla som si Billov pohľad na mne. Schválne som sa ho snažila ignorovať ale márne,lebo hneď ako ma uvidel za mnou šiel a snažil sa ma zastaviť.

,,Čo je ?" Štekla som po ňom.

,,Porozprávajme sa." Pozeral na mňa a bolo vidieť,že to myslí dosť vážne.

,,O čom chceš rozprávať hmm? O tom ,že sa montuješ do vecí do ktorých ti vôbec nič nie je ?? O tom ako mi vyčítaš,že tú svoju citlivosť.

,,Ell." Vzdychol a zatiahol ma za roh kuchyne aby na nás nikto nevidel a objal ma. ,,Nechcel som aby si to takto brala. Včera som mal niečo vypité a bez dôvodu som sa nahneval. Máš pravdu nemám sa čo do teba starať ale keď mne na tebe záleží." Utrel mi stekajúcu slzu na tvári.

,,Nechápem prečo si to u Miriam vôbec vyzvedal. " Založila som si ruky na prsia a pozerala sa na neho.

,,Je mi to ľúto ale .." Odmlčal sa. ,,Mohla si mi to fakt povedať ..Trochu ma to sklamalo." Priznal sa a ja som na neho vypleštila oči.

,,Čo ťa sklamalo ?" Absolútne som nechápala.

,,No predsa ,že si mi to nepovedala. To ma vôbec nemáš rada ?? Vôbec mi nedôveruješ ?!"

,,Och bože..To nie je tak ako si myslíš. Ako si len prišiel na takúto hlúposť ? Jasné ,že áno. Ale o tom som nepovedala nikomu okrem Miriam a rodičov. Nechcem aby to niekto iný vedel. Nechcem zase niekomu dávať starosti a dôvod aby ma ľutoval." Zase mi stekali slzy po tvári.

,,Ja by som ťa neľutoval. Ell chcem byť po tvojom boku a pomáhať ti." Zase ma objal a potom sa odtiahol odo mňa na pár centimetrov.

,,Nechápem ťa. Prečo sa tak staráš ?" Krútila som hlavou.

,,Vážne to chceš vedieš?"

,,Tak asi by som sa nepýtala ,nie ?" Trochu sarkasticky odpovedám. No nestihla som povedať ani nič ďalšie lebo ma zastavil Bill. Priblížil sa ku mne a jemne sa obtrel svojimi perami o tie moje. Nečakala som to a tak som sa na neho len strnulo pozerala. Len sa mi o ne otieral , akoby skúšal či mu to dovolím . Až potom sa svojimi jemnými perami vpil do tých mojich. Ani neviem z akého dôvodu som začala spolupracovať. Jeho pery boli také sladké a až prekvapivo nežné. Až som pocítila v brušku ten divný pocit. A to som sa už zľakla. Rýchlo som ho od seba odstrčila a pozrela sa na neho vydesene ako na zjavenie. Bez rozmýšľania som mu strelila z plnej sily pravou rukou facku.

,,Čo si myslíš ,že robíš ??" Nahnevane som na neho zvýšila hlas, ale nie priveľmi aby nás nepočuli v obývačke. Bill si len držal svoje červenajúce líce a zrazu sa dotkol môjho ramena.

Zhlboka sa nadýchol a pozrel na mňa. ,,Prepáč mi to ale musel som to urobiť. Ale veď nezdalo sa ,že ti to je nepríjemné."

,,Že mi to je nepríjemné ??! Myslela som ,že sme priatelia. Nechcem žiadny vzťah a už vôbec nie s tebou !"

,,Viem ,že si stratila priateľa ale je to už doba."

,,Vieš čo ty ma tu nebudeš poučovať ,dobre ?" Cítila som ako sa ma zmocňuje hnev. Ale zároveň som bola vydesená. Páčilo sa mi to !! A to nie je možné.. Nechcem nikoho ..Nechcem zase zažiť tú bolesť ,keď niekoho stratím..

,,Milujem ťa." Skoro mi zaskočilo keď vyslovil tieto slová.

,,Čo ?" Hlas sa mi začal triasť.

,,Milujem tvoj smiech , milujem to aká si . Ell si skvelá a prosím viem ,že si veľa toho prežila..Ale daj mi šancu..Daj mi šancu získať si ťa. Neviem ako sa to stalo ale začal som ťa mať postupom času viac a viac rád. Nikdy som k nikomu nič podobné necítil" Jeho hnedé oči na mňa tak pozerali. Hovoril pravdu , zdalo sa,že je úprimný. Pár sekúnd sme len na seba pozerali. Nevedela som ako mu mám odpovedať. Bola som zmätená. No v tom prišla záchrana..

,,Čo tu vy dvaja robíte ?" Divil sa Tom po príchode do kuchyne. Predpokladám ,že si ho ani Bill zo začiatku nevšimol ,lebo spolu so mnou od strachu nadskočil.

,,Čo také asi ? Rozprávame sa ." Usmiala som sa na neho a obišla Billa. Smerovala som ku kuchynskej linke a následne si vytiahla pohár zo skrinky. Potom som si do neho naliala studenú kofolu a zahnala tým chuť Billových pier z mojich úst. Ešte stále cítim ako mi buší srdce. Desí ma to.

,,No nič. Kedy bude už hotový obed braček ?! Trvá ti to." Zakňučal Tom a popri tom urobil tie jeho psie oči. Musela som sa usmiať. Bol naozaj vtipný.

,,Nesťažuj sa . Mal si variť ty. Jaj vlastne ty vieš robiť iba špagety." Bill mu vyplazil jazyk a následne ho buchol päsťou do ramena. Jasné chlapské gesto ,ktoré som nikdy nepochopila.

,,Ach tak si teda ešte počkám." So sklesnutým výrazom si konečne Tom sadol a Bill sa presunul vedľa mňa ku sporáku. Zamiešal nejaké jedlo varechou pár krát a pridal korenie. Voňalo to pekne , aj keď som nevedela usúdiť ,čo vlastne varí. Vyzeralo to na nejakú neznámu omáčku. Možno nejaké nemecké jedlo ,ktoré sa k nám na Slovensko nedostalo. Chvíľu som na neho pozerala ale keď mi venoval aj on svoj pohľad rýchlo som zrak odvrátila a prisadla si k Tomovi.

,,Inak chcem som vám oznámiť ,že dnes ideme zase do klubu a účasť je povinná." Mrkol na mňa Tom a smial sa.

,,Ja neviem , nemám náladu." Odvrkla som.

,,Ani mne sa nechce." Tiež odpovedal Bill. Čožee ? Byť sama večer doma s Billom ? To radšej pôjdem niekam. Ktovie či to nepovedal schválne. Teraz s nim určite nechcem zostávať sama.

,,Alebo vieš čo ? Idem . Zmena mi prospeje." Usmiala som sa.

,,No vidíííš ! Konečne si dostala rozum zlatko. Pripojí sa k nám aj Anett a Miriam. Takže predpokladám ,že máme o zábavu postarané." Rozprával ďalej.

,,Fakt chceš ísť ?" Pozeral na mňa neveriacky Bill. Bez toho aby som mu venovala nejaký ďalší pohľad som len prikývla hlavou. Vôbec neviem ako sa mám správať v jeho prítomnosti. Som vážne zmätená.

Asi o hodinu bol už obed hotový a všetci sme sa najedli. Miriam nezabudla Billa neustále chváliť kvôli jedlu. Bolo dobré ale nemala som náladu rozplývať sa nad niečím takým. Hneď ako sme všetci dojedli som sa vrátila na izbu a šla zavolať mame. Aj by som na ňu zabudla , musím sa jej ozvať ako sa mám a podobne. Veď ako vždy. Sadla som si na posteľ a stlačila jednotku. Mám ju na rýchlej voľbe ,lebo jej najčastejšie volám . Patetické však ? Dievča v mojom veku by malo mať na rýchlej voľbe nejakú známosť alebo tak. Ja už nemám nikoho takého. Keď tak na to spomínam , nemôžem uveriť tomu čo sa dnes stalo. Nikdy by som si nemyslela, že by Bill mohol ku mne niečo cítiť. Veď sme spolu nič nemali , pár rozhovorov . No raz sme dva krát sme sa spolu opili ale nič viac. Brala som ho len ako priateľa. Nedokážem o niekom teraz rozmýšľať ako o novej známosti. Nedá sa to. Už viac krát som sa o to pokúšala a márne. Nechcem sa zbytočne zasa touto témou stresovať.

Konečne sa ozval mamin hlas. Musela som vytočiť dva krát ,lebo prvé vyzváňanie mi nezdvihla.

Mama: Ano ?

Ja: Ahoj mami. No čo ako sa máte?

Mama: Jéj to si ty zlatko ? No dobre sa máme dcérka. Akurát som ockovi spomínala teba.

Ja: Dúfam ,že len pozitívne. (Počula som ako sa zasmiala.)
Mama: Jedine . Spomínala som žeby sme ťa mohli navštíviť a vidieť ako sa ti darí. A máme sa dobre.

Ja: Čo ? Ale s tým si nemusíte lámať hlavu , mám sa tu skvelo . To som rada.(Len prosím nech si to vyhodia z hlavy , nepotrebujem mať na krku rodičov a hlavne ešte viacej otravovať Toma a Billa. Už len to ,že tu bývam zadarmo..)

Mama: To bol len taký nápad Elenka a Miriam sa ako darí ?

Ja : Dobre mami , ako vždy. Už má aj za sebou prvú tanečnú skúšku a bola nadšená.

Mama: To som rada a ty čo ?

Ja : Čo so mnou ?

Mama: Netvár sa hlúpou dcérka. Nepoprosila si ich o pomoc ? Však bývaš pod strechou s muzikantmi. Určite by ti vedeli pomôcť s kariérou.

Ja: Ale mama nevymýšľaj , ešte by som ich aj s takýmto niečím otravovala ? No to určite."

Mama: No dobre nerozčuľuj sa.

Ja : Ale prosím ťa.

Potom sme sa už rozprávali zase o klasických veciach. Čo je nové v susedstve, v rodine a podobne. Ako vždy mi porozprávala nové klebety a vyzvedala či som si niekoho nenašla. Celá moja mama. Keď som sa potom pozrela na hodiny skoro ma šľak trafil. Volala som s ňou celé dve hodiny. Čo som mohla od matky čakať.