Autor: Vishka
"Takže čo?.. Budeš s ním?"
"Len preto že spolu máme dieťa neznamená že spolu musíme byť"
"Čoho sa bojíš?"
"Nerozumiem"
"Miluješ ho tak kvôli niečomu s ním byť nechceš"
"Nemilujem"
"Ale Tami to je stále tá istá pesnička"
"No a teraz čo? Nechcem s ním byť nepotrebujem ho"
Tak z duše neznášam keď sa mi snaží niekto nanútiť čo mám robiť. Ak do mna nerýpu dievčatá, rýpe do mňa Bill.
"Už aj tak som mu dosť dovolila a to som plánovala že sa o tom vôbec nedozvie, možno neskôr"
"Si sibecká vieš to ? veď on nerobí nič zlé, stále ťa miluje"
"Stále? a tie kurvy ma potom načo? Bill on nie je schopný ani len vypnúť si mobil keď je so mnou u lekárky"
"Noo" Bill sklonil hlavu
"No tomu jedninému nerozumiem" dopovedal a poškrabal sa na nose.
"Zmenila si sa, z toho nevinného dievčatka"
"Život ma zmenil. Bill" vzdychla som a bolo mi do plaču
"Milujem Toma,celý ten čas, aj keď som bola s Jaredom a ty si mal pravdu. Ale ja nezvládam jeho obdobia, asi preto som si bez neho zvykla, aby sme boli spolu to by ,to by sa musel stať zázrak. Rozumieš?"
Čo mi mal nato povedať? Poznal ma do špiku kosti a mne sa neoplatilo mu klamať, alebo niečo iné predstierať. Bola som zhruba mesiac pred pôrodom a okrem toho že som sa cítila ťažkopádna a otravná okoliu som sa dokázala rozrevať aj kvôli tomu že si cez prsia nevidím na brucho a cez brucho na nohy. Som normálna?
"Dobre kašlime nato Tami. Kedy ideme po tvojich rodičov?"
"Ráno. Vravela som ti to. Spi už" dala som mu bozk na čelo a zavŕtala som sa do vankúša.
Ak u mňa nespí Bill tak u mňa spí Tom. Ani jedna s dievčat to so mnou nevydržali. Chytili ich tehotenské chúťky.
A čo mi dvaja s Tomom? Čakám s ním dieťa, to je celé. Teda on by to aj dal dokopy, ale ja nechcem. Ale aspoň sa k sebe nesprávame zle ako to bolo kedysi. Vlastne som aj celkom prekvapená že to vzal tak dobre a hlavne rýchlo. Ja neviem prečo chlap každý šok lieči alkoholom.
Zajtra priletia moji rodičia. Budeme ako taká veľká šťastná rodina. Každý nejak žije ale my sme poriadne mimo.
CRN CRN -- Tom
"haloo" rozospane som sa ozvala
"Ty už spíš?"
"noo"
"Aj Bill?"pozrela som cez ramena na Billa ktorý už slastne pochrapkoval
"Ako mŕtvola"
"Sakra. nevadí"
"Prečo? stalo sa niečo? A vlastne kde si ?" Počula som hluk ulice
"Pracoval som. Davidovi volali z Nemecka. Chcú nás do poroty DSDS"
"Tak ja ho zobudím, aj tak mi zase treba čúrať"
"Nie nie, idem domov zajtra prídem, prídu ti rodičia nie?"vstala som z postele a vybrala som sa na wc
"Hej ráno idem s Billom po nich"
"Prečo nejdeš so mnou ale s ním?"
"Lebo s tebou ich mám v pláne zoznámiť večer, objednala som stôl v Marmonte"
"Dobre zlato.Zajtra ti volám. Spite sladko"
"Ehm, jasné.Dobrú Tomi"
Vrátila som sa späť do postele. A chvíľu mi trvalo kým som zaspala.Ráno som vstala skôr ako som plánovala tak som nám urobila raňajky a vyšla som s Calistou na malú rannú prechádzku. Keď som sa vrátila Bill bol už hore a práve raňajkoval už nachystaný.
Zvítanie na letisku mi dalo zabrať. Zadýcham sa aj pri tej najmenšej záťaži. Mama sa mi už dopredu vyhrážala že sa musím naučiť veci okolo starostlivosti o bábo už teraz.
Bill bol super. Padli si do oka takže som rada. Už len večera s Tomom. Bojím sa aby ocko nebol nepríjemný, kvôli tomu že ma Tom podviedol a ako sa so mnou rozišiel a už dávnejšie sa vyjadril že to podľa neho nieje chlap.
"A to ty si brat toho jej milého?" naklonil sa zo zadných sedadiel nad Billa,
"Musí byť veľmi úžastný keď sa moja dcéra do neho tak zamilovala"
"ooociii" zahriakla som ho
"Večer ho spoznáš, ale prosímťa, žiadne blbé reči fajn? Som mesiac pred pôrodom takže teraz to už je jedno"
"Dóóbre dóóbre"
Cestou ma ťahalo na spánok. Nikto sa mi ani nediví. Snažila som sa rozptýliť tým že som rodičom ukazovala LA aspoň z letiska ku mňe domov čo je riadny kus cesty. Doma som ich ubytovala a kým si oni pospali po ceste, ja som si bola zacvičiť s tehuľkami tie kegelove cvičenia.
*
*
*
"Mami oci, tak toto je Tom" podali si ruky a Tom mojej mame doniesol bielu ružu "A toto sú jeho rodičia,Simon a Gordon."
"Rád ťa poznávam, Tom" podotkol tatko a jeho meno poriadne zvýraznil.Mama do neho drgla aby s tým, prestal. Jej bol očividne veľmi sympatický.
Dnes večer vyzeral veľmi dobre, niežeby inokedy vyzeral zle ale dnes si dal obzvlášť záležať.
Večera dopadla dobre. Spoločne sme sa vydali domov aj napriek tomu že nás pred reštauráciou odfotil nejaký paparazzi
nenechali sme si pokaziť večer.
Nakoniec si Tom môjho otca získal a mama si ho tak trošku osvojila.A on to vedel veľmi dobre. Stála som vo dverách izby a čakala som na neho kedy sa uráči prísť do postele.
"mamii môžem ži ho požičať?" vzala som ho za ruku a viedla som si ho do izby
"čo jee?" šepkal pobavene a ja som za ním zavrela dvere a stiahla som ho do postele
usmieval sa na mňa ďalej "Tami..hu, čo je?" povedal pobavene. Sedela som v tureckom sede na posteli a bola som stále ticho.
"Mám hroznú chuť na sex Tom" vyjadrila som svoj chtíč mierne zahanbene a on sa zasmial
"A to by si aj teraz mohla?" prešiel mi rukou po stehne smerom ku rozkroku
Mykla som ramenami "Neviem, ale môžem si to vygoogliť"
"tebe lekár nič nepovedal?"
"Nie, len že sme zdravé"
"ja neviem Tami, tak dlho som s tebou nebol tak intímne"
"A teraz sa bojím"
"Tom ale teraz musíš" Bola som tak nadržaná že som si takmer prekusala podlahu v byte. Och tie hormóny!
"Malá sa ešte stále neotočila takže sa nemôže nič stať, no tááák"
"Och to je vážne keď Tamia prosí" nahlas sa zasmial
"No poď už" začala som ho rozopínať, on si dal dole sveter
"Tami Tami Tami" zľahka zastavil moje ruky
"Mne to je blbé"
Zamračila som sa na neho lebo som nerozumela
"Kvôli malej" huncútsky sa zasmial
o chvíľku som sa zasmiala aj ja
"Fajn tak ideme spať"
"Tami netrucuj"
Uložila som hlavu na vankúš a zhasla som svetlo. Tom stál v tme vedľa postele a jeho telo obkresľovalo svetlo zvonku.
"Netrucujem, len chce rýchlo zaspať nech už to prejde. A čo si mi to vlastne chcel povedať po večeri?"
Tom obišiel posteľ dal si dolu rifle a ľahol si do postele. "Dostali sme s Billom tú ponuku do tej superstar, to vieš. No a prijali sme ju takže budeme často lietať do Nemecka"
"A kedy tam idete?"
"O tri týždne"
"O tri týždne mám rodiť" z polospánku som mu odpovedala a sama som si neuvedomila že už to je tak blízko.
"Nejak to s malou zvládneme" pohladil ma po brušku pobozkal na líce a otočil sa chrbtom.
Už by som najradšej malú videla. Ako bude vyzerať, po kom bude viac, cítiť tu jej vôňu, bozkať ju a starať sa o ňu.
Vianoce. Zase. Spomínam na minulé roky. Bolo to zlé. A Tom bol vtedy iný. Ako keby prvý krát zamilovaný. A o chvíľku sa nám narodí dieťa. Cez to všetko čo sa nám dvom stalo.
Mama pobehuje hore dole po mojom byte a snaží si ujasniť kde aké hrnce patria. Ja nevládzem. Necítim sa najlepšie a čo je horšie úplne som opuchla.
"Mami?" hneď na mňa otočila pohľad
"Je mi hrozne zle, bolí ma hlava"
"Prečo si tak opuchla? Asi pôjdeme do nemocnice"
"Tašku s vecami mám tam v skrini idem sa obuť"
A tak som sa o hodinu dozvedela že musím porodiť. Moje dievčatko som už nedokázala vyživovať a len som zadržiavala v tele vodu. Odchádzali mi obličky a malej srdiečko takže sme prišli o 5 minút 12. Ako prvorodička ani netuším aké su pôrodné bolesti, kontrakcie a nikomu som nemusela drtiť ruku pri tlačení.
Rodičia sa hrozne zľakli, jedine čo mohli bolo čakať,predsa sme to zvládli.
Keď som sa prebrala z narkózy nevládala som ešte chodiť. V izbe som mala plno obrovských váz s kyticami kvetov, plno darčekov, nikto tam však nebol. "Dobré ráno" usmiala sa na mňa sestrička ,neviem asi majú nejaký senzor na oči.
Na rukách mala perinku a v perinke bola moja malinká láska.
"Môžete tu ostať prosím? ja som to nikdy nerobila" nesmelo som sa usmiala a pomaly mi ju ukladala do rúk
Ostala som v nemom úžase.Nič som nepovedala rovno som ju pobozkala. Pootvorila oči aj keď jej to ešte robilo problém. Bola bezchybná.Mala husté tmavé vlásky a veľké oči.Tvar hlavičky som mala po Tomovi.Aj nos a mala dlhé prstíky.
Nikto ma v ten moment nezaujímal. Ani to kde sú všetci ani to či už ju videli. Teraz som z tej krásy nevedela spustiť oči.
"Ty si môj najkrajší darček" jemne som jej pošuškala a ešte jemnejšie som ju pobozkala na čielko.
"Slečna?"
Pozrela som sa s neskutočným kľudom na sestričku ktorá mala ešte stále úsmev na tvári
"Ešte ste jej nedali meno"
"Má pusinku ako srdiečko však?"
"Áno je to veľmi pekné dieťa"
"Moja sladká Valentína z neba. Valentine Sky Kaulitz" pozrela som sa na sestričku ako keby som zabudla že sme sa ocitli v stave ohrozenia života
"Zapíšem vám to na štítok"
"Vonku je pár ľudí ktorý by vás chceli vidieť, môžem ich zavolať dnu ak chcete."
"Môžete, ale najprv by som chcela vedieť či prišiel aj jej otec. Je vysoký a na hlave má čierne dredy"
Sestrička odvrátila pohľad ako keby sa na chvíľku zamyslela
"Myslím že áno. Je taký svalnatejší?" imitovala silnú postavu muža
Prikývla som jej. "A on ju už videl?"
"Boli sa na ňu pozrieť ale len cez sklo, váš dotyk je predsa najdôležitejší" krásne sa usmiala a pripútala nám naspäť štítok s menami
"Zavoláte mi ho? Zatiaľ iba jeho" prikývla a vybehla z izby na úzku chodbu kde mohli iba pacienti a personál.
Valentine Sky sa narodila 24.12. o 01:30, vážila 3000g a merala 45cm. Narodila sa o dva týždne skôr ale všetko už vraj bolo stvorené na život. Aj tak to však bolo vyčerpávajúce a ja som si ani neuvedomila že sme mohli obe zomrieť.
Sadla som si na kraj postele a Sky som stále bozkala.
Pomaly sa otvorili dvere a v nich kukučkoval Tom. Smiala som sa ako taká pubertiačka "Čo robííš? poď dnu"
Tom pomalým krokom vošiel do izby. Nebol vyspatý, ale vyzeral spokojne.
"Kedy si prišiel?"
"Takmer hneď, veď som ti vravel že my dvaja to nejak zvládneme kým odídem do Nemecka" posadil sa tiež a pobozkal ma na spánok. Sadol si uvoľnene, tak ako keby tu Sky bola celý čas s nami.
"Ahoj moja maličká"ukazovákom ju jemne hladil po tom malom ružovom líčku a usmieval sa. Jemne chytil do rúk štítok s menom.
"Ty si jej dala moje meno?"
"Chcela som ťa prekvapiť"
Nehádali sme sa natom, ale najprv som tvrdila a každého presviečala že Sky je iba moja. Úplne som sa uzavrela od sveta medzi ňou a ostatnými, a v neposlednom rade aj pred jej otcom. A keď sa na nich dvoch teraz pozerám až na nejaké menšie črty Sky je jeho verná kópia. Koniec koncov je to iba meno.
"Tami?"
"Hm?"
"To znamená že sme spolu?" Panebože Tom už zase.
"Tomi neriešme to teraz dobre?" položila som ju do postieľky a Toma s veľkou pokorou a úsmevom pohladila po líci.Nebyť jeho, moja Valentine by tu nebola.
"Videla si už kvety?" pokývala som hlavou a začala som od stredu. Plno prianí, šťastia,zdravia a tak dookola až som dorazila k poslednej kytici pri postieľke, pod ňou bola položená červená semišová krabička a malý lístoček na stonke.
"Neviem kam idem, teraz si mi dala dôvod zistiť to.
Milujem vás. Tom"
V krabičke bol dar k pôrodu. Retiazka na krk s príveskom v tvare ženského princípu s ružovou sukničkou s diamantov. Fajn. Obaja máme viac peňazí než sa bežne stáva, ale veď ja som si sama nič diamantové nekúpila aj keď sa mi strašne páčia. Na malú sme však nešetrili obaja ešte než sa narodila. Výbavičku v byte aj kočiarik a dostala som aj kolísku.
Aj tak ma tým potešil.Teraz je však celá moja pozornosť upriamená na Sky. Vlastne, od momentu čo som zistila že som tehotná som si všímala len ju.
Ahoj, miluješ seriály? Omlouvám se, že nepíši k tématu, ale na mém blogu probíhá konkurz na adminy. Takže pokud by měl/a zajám, mrkni na to :) Jinak to prosím ignoruj. Děkuji a krásný tyden přeji ;)
OdpovědětVymazat