Strach z lásky - 08 - "Si v poriadku?"

Autor: Erika

---

V bazéne sme sa máčali asi hodinu. Bill si pravdaže neodpustil topenie ma , takže som mala čo robiť. Pár krát sa mi podarilo ho potopiť ale on ma dal pod vodu toľko krát ,že som to už potom ani radšej nepočítala. Vybláznili sme sa a vyšli z bazéna. Usadili sme sa na lehátka a pokojne popíjali džus s vodkou. Naozaj mi chutilo , nikdy som nebola zvyknutá piť vodku s džusom alebo tak. No teraz sa mi tá chuť zapáčila.

,,Koľko je vlastne hodín?" Otočila som sa na zamyslenú tvár Billa.Hneď na to sa pozrel na mobil ,ktorý mal položený na stolíku.

,,Pol druhej ráno." Usmial sa na mňa s odpoveďou. Len som vzdychla a ďalej sa pozerala pred seba.Po chvíli ticha ktoré nastalo sa Bill zodvihol z lehátka .

,,Ideš niekam ? " Opýtala som sa ho.

,,Zapňem filter ,keď už nie sme vo vode." Oboznámil ma a odišiel niekde do vnútra. Po pár minutách sa vrátil ale to už mal aj v ruke uterák.

,,Nechceš sa usušiť?" Ukázal mi ten uterák v ruke a podal mi ho.

,,Ďakujem ,si milý ." Poďakovala som a zobrala si ho od neho . Potom som sa predklonila a začala si uterákom šúchať vlasy aby sa mi aspoň trochu rýchlejšie uschli. Potom som uterák povesila za seba na lehátko a hlasito si zívla. Asi už na mňa doľahla únava.

,,Tá voda ťa tuším unavila." Zasmial sa Bill.

,,To áno . Tebe sa nechce ešte spať ? "

,,Trošku aj áno. Ideme do vnútra?" Ponúkol ma a ja som mu na znak odpovede prikývla hlavou. Postavili sme sa a začali baliť veci. Našťastie som už ani opitá nebola. Z vody som vytriezvela a tá trocha vodky s džusom mi vôbec neulížila. Na sprchu som nemala náladu. Radšej to urobím až ráno , lebo som taká unavená ,že by som asi pod tou vodou zaspala. Hneď prvé ,čo som urobila keď som bola v izbe bolo navlieknutie sa do mojej nočnej košeli. Potom som vkĺzla pod perinu a ľahla si na bok.

...

Slnko z plnej sily žiarilo a vyzeralo to na krásny deň. Sedela som na múriku a pozerala sa na Patrika . Usmievala som sa a venovala mu vášnivý bozk , potom nasledovali ďalšie a ďalšie. Popri tom som sa stále pozerala na tie jeho nádherné hnedé oči ,ktoré som na ňom milovala. Objala som ho okolo krku a on ma pobozkal na špičku nosa.

,,Si nádherná miláčik." Potichúčky mi pošeptal a ešte raz mi venoval bozk.

,,Netáraj!" Zasmiala som sa a on ma stále objímal okolo pasu zatiaľ čo stál predomnou. Teraz som bola od neho vyššia. Konečne. Lebo som sedela nad ním . Inokedy som od neho bola asi o hlavu nižšia. Vždy sa mi páčili vyšší muži ako Patrik. On bol naozaj ideál, povahovo aj výzorovo. Proste bol dokonalý , nedalo sa do neho nezamilovať. Závidela som sama sebe ,že som získala muža ako je on.

,,Ja netáram." Začal protestovať.

,,Som zvedavá či mi to budeš hovoriť aj po svadbe ."Snažila som sa tváriť trochu vážnejšie a dala hlavu na stranu.

,,Ja ti to budem hovoriť každý deň , aj desaťkrát denne." Usmial sa a dal mi malý božtek na líčko. Tiež som sa usmiala.

,,No to som zvedavá." Pozrela som sa na jeho usmievajúcu sa tvár. V tom som odrazu započula hrozný hluk a uvidela rútiace sa auta na nás dvoch. V zlomku sekundy som ucítila neprekonateľnú bolesť ,ktorá mi zvierala nohy. Letiace auto nás pritlačilo k múru a ja som sledovala ako sa ku mne Patrik natiskol. Tá bolesť ,ktorú som cítila bola neprekonateľná. Myslela som ,že zošaliem ale to nebolo to z čoho mi odrazu vyhŕkli slzy. Zadívala som sa do Patrikovych vypleštených očí a jeho posledného výdychu. Odrazu z jeho úst vyhŕkla krv rovno na mňa a ja som začala z plnej sily čo vo mne ostávala kričať.

´...

,,Patrik!..Niee !!" Prudko som otvorila oči a v rýchlosti si sadla na posteľ. Cítila som ako mi tečú slzy. Bol to sen ?? Zase ? V tom som ucítila nieču ruku ako ma pohladkala po rameni. Otočila som sa a uvidela vedľa seba Billa s vydeseným výrazom.

,,Ell ? Si v poriadku ?" Hned na to sa ku mne priblížil a povalil ma na svoju hruď . Začala sa som silno plakať, nemala som to ako zastaviť. Nedalo sa. Stále som mala pred očami Patrikovú tvár plnú krvi a ten jeho výraz. Dýchala som neuveriteľnou rýchlosťou a nevedela sa upokojiť.

,,Pšt. To bude dobré." Utešoval ma Bill a popri tom ma hladkal po vlasoch. Celá som sa triasla od strachu. Zase sa to vrátilo ? Zase tie nočné mory ? Myslela som ,že to už je za mnou. Veď to už bolo približne mesiac , čo sa mi toto naposledy snívalo. Vždy to isté. Vždy sa mi sníva o jeho smrti. Stále som plakala , mohla už ubehnúť aj pol hodina ,neviem. Ale Bill bol stále so mnou a upokojoval ma . Naozaj sa mu to darilo . Započúvala som sa do jeho tlkotu srdca ,ktoré ma začalo opäť uspávať...

Zobudila som sa a ucítila ako ma niečo zo zadu hreje na telo. Pomaly som sa pootočila a naskytol sa mi pohľad na spiaceho Billa. Ruku mal okolo môjho pásu a ochranársky ma tisol k sebe. V tom sa jeho očné viečka pohli , pomaly otvoril oči a potom zamrkal.

,,Ako sa cítiš ?" Bola jeho prvá otázka. V tom som si uvedomila ,čo sa včera stalo. Nie nebola som v poriadku.

,,Áno." Snažila som sa o falošný úsmev.

,,Naozaj ?" Pozrel sa na mňa skúmavým pohľadom a podoprel si hlavu rukou. Prikývla som na súhlas.

,,Čo sa ti to vlastne snívalo ?" Opýtal sa ma po chvílke ticha. Tušila som ,že sa ma to opýta a tomu som sa chcela vyhnúť.

,,Už si nepamätám." Vzdychla som a vstala z postele. Netreba mu hovoriť pravdu . Nechcem aby to niekto ďalší vedel. Odišla som do kúpelky a nechala za sebou otvorené dvere aby som počula kedy Bill odíde z izby. Prekvapilo ma ,že ostal až do rána. Ale som mu vďačná , len vďaka nemu som zaspala. Zobrala som si zubnú kefku a na ňu vytlačila pásik zubnej pasty . Pustila som vodu a umyla si zuby. Ústa som si potom následne vypláchla a pretrela si aj oči. Vyzerala som naozaj hrozne , divím sa ,že sa ma Bill nelakol.Vyšla som z kúpelky a zamierila k posteli.

,,Ty si ešte neodišiel ? " Pozrela som sa na Billa ,ktorý sedel na mojej posteli. Zakrútil hlavou zo strany na stranu. Vyzeral ustarane , tak zaujato akoby nad niečím rozmýšľal . Nad niečim vážnym.

,,Deje sa niečo ? " Ešte raz som sa neisto opýtala.

,,Nič , ja len . Naozaj nevieš čo sa ti snívalo ? Vyzerala si byť taká vydesená." Pozrel sa mi do očí. Hneď som musela svoj pohlad odvrátiť. Nedokázala by som mu klamať ak by som sa mu do nich musela pozerať.

,,Nie, asi to bola len jedna z tích nočných môr ako má každý." Kývla som rukou a snažila sa nahodiť ešte jeden presvedčujúci úsmev.

,,No dobre." Vzdychol a postavil sa. ,, Idem." Odišiel z izby a zavrel za sebou dvere. Tak to bolo teda tesné. Bože keby len vedel. Stále sa toho neviem zbaviť . Vždy sa keď zavriem oči objaví sa mi tvár Patrika. Utrela som si slzu ,ktorá mi stiekla z oka a odišla dole . Nemôžem plakať , musím ostať silná ako vždy. Pri stole som uvidela Miriam. Tiež nevyzerala zrovna najlepšie. Asi toho dosť vypila.

,,Dobré ránko ?" Povedala som jej a ona sa hneď na mňa pozrela. Asi si nevšimla kedy som prišla.

,,Ach keby bolo dobré." Vzdychla a nadalej si masírovala spánky.

,,Koľko si toho včera vypila ?" Zdvihla som obočie a oprela sa o linku.

,,Veľa , veľa."

,,Chceš kávu ?" Zobrala som kanvicu a naliala do nej vody. Potom som vybral kávu s cukrom.

,,Keď budeš taká dobrá." Usmiala sa a ja som ešte vybrala šálky. Voda v kanvici vyvrela o pár minút a potom som už len urobila kávy a položila ich na stôl.

,,Nech sa páči." Podala som šálku pred Miri a sadla si vedľa nej.

,,A vy čo ste včera robili keď ste nechceli ísť do klubu ?"

,,Nič len sme pozerali , trochu popíjali a kúpali sa." Trhla som ramenami.

,,Jaj tak.. Nič viac ?" Uprela na mňa svoj pohľad.

,,Čo by malo také byť ?" Nechápala som.

,,Nič ja len tak ." Usmiala sa ešte raz. Vzdychla som a pomaly pila svoju kávu.

,,A inak ako bolo na skúške ? " Opýtala som sa po chvíli ticha ,ktoré nastalo.

,,Úžasne , nemusela som sa ničoho báť." Usmiala sa.

,,To som rada." Tešilo ma ,že sa jej darí. A práve preto som nevedela či jej mam o včerajšku povedať.Určite zabudla na výročie jeho smrti a keby som jej povedala ,že sa mi nočné mory vrátili. No neviem , či by som ju zbytočne nestresovala. Ale keď potrebujem sa aspoň niekomu vyrozprávať. Miriam bola zahľadená do nejakého časopisu ,ktorý bol na stole.

,,Miri ?" Odkašľala som si aby som si získala jej pozornosť.

,,Hmm ? " Pozrela sa na mňa.

,,Vieš , chcela som ti niečo povedať." Prehodila som si vlasy cez plečia a zhlboka sa nadýchla. Miriam na mňa stále hladela a čakala čo jej poviem. ,, Vieš , včera sa mi zase snívala o Patrikovi." Povedala som tichým hlasom.

,,Čoo ? Och bože zlato a ja som tu akurát nebola ." Zrazu ku mne prišla a objala ma.

,,To je v poriadku , nič sa nedeje . Ja len." Musím jej povedať o Billovi.

,,To nie ! Ja som úplne zabudla. Veď zajtra to bol rok od jeho smrti. Ako som ťa mohla nechať samu. Prepáč Ell ja som na to zabudla. Sorry." Začala sa mi ospravedlňovať a bolo vidieť ,že ju to naozaj mrzí.

,,Ale prosím ťa , nič sa nestalo. Aspoň som ti zbytočne nezničila deň." Snažila som sa o úsmev.

,,Ty by si mi ho vôbec nezničila." Ešte raz ma objala a potom si sadla zase vedľa mňa.,,Vážne je mi to ľúto."

,,Miri neospravedlňuj sa . Ale o to ani nejde. Vieš, Bill ma počul a vlastne aj videl. Utešoval ma ."

,,Čožee ?" Zrazu na mňa vykľula oči.

,,Áno ,dobre počuješ. Povedala som mu ,že to bola len nočná mora a že si nepamätám o čom sa mi snívalo ale aj tak. Je to prúser." Podoprela som si hlavu rukou pozrela sa ňu.

,,Podľa mňa nie. Povedz mu pravdu."

,,Čooo ? " Nechápala som ju.

,,Vieš ako som si všimla tak si s Billom rozumiete. Nebolo by od veci , možno ja neviem. Myslím ,že jemu by si tiež mohla veriť." Začala s vysvetlovaním.

,,Ale ja nechcem nikoho ďalšieho zaťažovať ."

,,Ako chceš. Ale pamätaj čo som ti radila." Len som prikývla hlavou. V tom sa Miri postavila , odložila šálku s časopisom a dala si ruku v bok. Potom sa na mňa usmiala. ,,Ideš ku mne do izby? Dlho sme nemali deň len pre seba a mali by sme sa aj porozprávať. Čo povieš ?"

,,Dobre , bodlo by mi to." Tiež som sa usmiala a šla za ňou.