Nevýrazná - 20.kapitola

Autor: Anet

---

Pred vstupom do obrovského čierneho auta nám dali dvojčatá prednosť, tak sme si sadli prvé. Cesta netrvala príliš dlho, chvalabohu. Nemala som chuť pozerať na hrdličky, pretože ma nálada úplne prešla. Možno bol zlý nápad, začať spávať s Tomom. Veď takto ho zbožňujem ešte viac a nič z toho nemám. No dobre, zas také veľké nič to nebude. Jasné, že prežívam tie najúžasnejšie chvíle..

"Tak, sme tu." Vyrušil ma z premýšľania Saki, ktorý nás odviezol.

"Wuhú, konečne sa môžeme ísť kochať miláčikovými výtvormi." Povedala Bianka a pobozkala uja návrhára. Ja som sa len usmiala a vystúpila ako prvá.

"Je ti niečo?" šepol mi Tom do ucha.

"Nie." Usmiala som sa a pokračovala v ceste do obrovskej hale.

"Určite?" ajaj, takže to vycítil. No a čo, nemám náladu.

"Už som ti povedala, že nie. Len nemám svoj deň."

"Náladu si mala dobrú, až v aute sa pokazila. Vadí ti Bill?"

"Nie, Tom vážne. Bill je úžasný, nevadí mi nič. Ja sama neviem prečo mi nálada tak klesla."

"Ja ti ju večer vylepším." Šepol mi do ucha, až sa ma jeho pery dotýkali. Zvodne som dvihla jedno obočie a skúsla som si dolnú peru. Teda, dúfam že som nevyzerala ako blbec.

"Teším sa."

"Takže, miesta máte hneď v prvej rade. Ja si musím všetko skontrolovať" Na Billovi bolo vidieť že začína byť poriadne nervózny. Veď sa mu ani nečudujem, je to jeho prvá módna prehliadka.

"Zlato, bude to úžasné." Podporovala ho Bianka, dali si poslednú pusu (aleluja) a Bill zmizol. Poslušne sme si posadali, ja som bola medzi Biankou a Tomom a nezostávalo nič iné, len počkať na začínajúcu prehliadku. Nečakali sme dlho a všetky svetlá zhasli, bolo počuť len hlas moderátora.

"Vitajte na najväčšej módnej udalosti v New Yorku." To bolo všetko. A ďalej sa ozývala pesnička od One Republic - Secrets, na ktorú začali jedna po druhej vyliezať modelky. Za nimi, na obrovskom plátne bolo napísané len modeli Emili Mayer . Niektoré boli naozaj zaujímavé, ale nič pre mňa.

Druhý na rade bol návrhár Christian Paul, ktorý navrhoval spodné prádlo.

"Nechceš utrieť slinu?" vyštekla som na Toma a on na mňa divne pozrel. Bianka ma nenápadne šťuchla a ja som sa nasilu usmiala. Na to sa zasmial aj Tom. Pozrela som sa na Bianku a ďakovala jej za zachránenie situácie. Prečo musím byť taká žiarlivá?!

Modeli začínajúceho návrhára Billa Kaulitza. Konečne! Z našej strany sa ozval silný potlesk a ja som sa nemohla dočkať na jeho výtvory.

"Toto že je z Billovej hlavy?" spýtala som sa Toma.

"Páči sa ti to? Len tak medzi nami, vybavím ti zľavu, keby niečo." Žmurkol na mňa.

"héj? Takže takto kšeftuješ s bratovými návrhmi?"

"Ten mi bude len vďačný." No jasné, Tom a jeho mega ego.

Celá prehliadka trvala asi hodinu, za čo som bola vďačná, pretože ma z tých stoličiek začínal poriadne bolieť zadok. Keď na záver prichádzali všetci zúčastnení návrhári, všetci sa postavili a venovali im dlhý aplaus. Videla som na Billovej tvári, aký šťastný je. Keď odchádzali z pódia, naznačil nám, aby sme išli za ním.

"Na mňa sa nepozeraj, ty si naša navigácia." Povedala som Tomovi, ktorý tu už raz bol.

"A kto si to má pamätať?" zatváril sa ako keby to bola ta najťažšia vec na svete.

"Bože Tom, niekedy si myslím že si naozaj negramotný." Povedala Bianka, ktorá mala asi absťák ,keď necítila Billa pri sebe. Závislák.

Ja som sa len z chuti zasmiala a Tom robil urazeného. Super, jedna nervózna, druhý urazený. Čo teraz?

"A kto je tu teraz negramotný?" spýtal sa hrdo, keď sme prišli do obrovskej sále , kde bola cedula "backstage". Bianka len vyplazila jazyk a ďalej si Toma nevšímala, len pohľadom hľadala Billa, ktorý jej zakryl oči a stál za ňou.

"koho hľadáš?" spýtal sa a pustil ju.

"Toho najlepšieho návrhára." Otočila sa k nemu a scénky cmuk cmuk tu boli zase.

Ja som sa zatiaľ obzrela okolo a všade pobehovali krásne ženy. Jedna krajšia ako druhá. Niektoré mali na sebe len ružový župan , ktorý bol, mimochodom dosť krátky, takže Tomovi skoro vypadli oči .

"Erica!" zakričal Bill a rozbehol sa k nádhernému dievčaťu, ktoré sa práve otočilo a veselo sa usmialo. Za to Bianke z tváre úsmev zmizol hneď pri časti "Erica".

Údajná Erica vyzerala ako z Hawaia ! Bola krásne opálená, vlasy mala jemne natočené, hnedé, bezchybný make up, vysoká, chudá.. jednoducho takto by sa dalo opísať dokonalé dievča. Asi jedna z mála modeliek bola oblečená do nádherných červených šiat, ktoré mali dosť výstrih a odhaľovali jej dokonalé nôžky. Samozrejme, nemohli chýbať vysoké čierne štekle.

"Bill! Konečne ťa vidím!" rozbehla sa za ním, objali sa a ona mu dala pusu na líce. Opatrne som pozrela na Bianku, ktorá skoro vybuchla.

"Nevideli sme sa celú večnosť!" povedal nadšený Bill.

"Poď.." chytila ho za ruku . "Musíme sa porozprávať." Ťahala ho preč z nášho dohľadu a my sme tam zostali stáť sami.

"Kto to bol?" opatrne som sa spýtala Toma.

"Erica. Billova bývalá." Povedal a obidvaja sme sa pozreli na Bianku, ktorá bola zamyslená a pozerala na miesto, kde predtým stál Bill.

"Musím si odskočiť, hneď prídem." Vyliezlo z nej..

"Počkaj, Bia. Idem s tebou." Moje slová ju zastavili , otočila sa, povedala : "Chcem ísť sama." A zmizla. Bolo vidieť, ako sa jej oči pomaly zalievali slzami.

"Mám brata debila , viem." Povedal Tom, keď som sa na neho pozrela.

"Čo to malo znamenať?"

"Vieš, Erica je modelka, stretli sa pred tromi rokmi práve tu, v New Yorku. Chodili spolu asi rok, bola to fakt láska jak hrom, ale skončilo to pretože sa skoro vôbec nevideli. Ona cestovala pre fotenie, Bill pre hudbu.. A teraz sa videli asi prvý raz po rozchode."

"A ty si myslíš že k Billovi niečo cíti?"

"Neviem. Ale podľa toho, ako sa správala." Pokrčil ramenom Tom.

"A Bill k nej?"

"Bill? Veď on miluje Bianku. Inak by to ani nemohlo byť."

"Práveže mohlo. Idem za ňou."

"Počkaj idem s tebou.. Čo by som tu robil sám." Usmial sa Tom a spoločne sme hľadali Bianku.

"Nemohla ísť na záchody?" spýtal sa Tom, keď sme prehľadali asi celú budovu. A že nám to dalo zabrať! Bianka sa však stále neobjavila, až som začínala mať strach.

"Pozriem sa, počkaj. Keď nebude tam, pravdepodobne išla domov." Utešovala som samu seba a Tom mi moju teóriu len potvrdil.

Rýchlo som vkročila do dverí, kde bolo napísane "Dámy" a porozhliadla som sa po celej miestnosti.

"Bia? Si tu ?" dokonca som si aj kľakla a pozerala, či niekto v kabínkach je. Nikto tam nebol. Ani duše. Rýchlo som sa vystrela, keď sa otvorili dvere a v nich stála staršia dáma.

"Nič." Povedala som Tomovi. "Pôjdem k Bianke domov, ty zostaň s Billom. Prepáč."

"Jasné, ja ťa chápem. Veď my si to vynahradíme." Žmurkol na mňa, poobzeral sa a keď mal istotu, že nikto na chodbe nie je, venoval mi dlhý a vášnivý bozk, až sa mi podlamovali kolená. Prerušila nás práve tá staršia dáma, keď vychádzala z wecka.

"Keď ju nájdeš, tak mi daj vedieť." Otvoril mi dvere od auta, v ktorom sme prišli a ja som sa ocitla sama so Sakim.

"Tak kam to bude?" usmial sa, ale ja som sa ho stále bála.

Potichu som mu vysvetlila cestu k domu Bianki a on sa nahlas rozosmial.

"Nemusíte sa ma báť. Ja viem že nevyzerám práve najlepšie, ale k mojej práci to patrí. A naháňate strach vy mne, keď sa na mňa tak pozeráte. Navyše, som ochrankár a bojím sa myší. Ale pšt." Vtedy zo mňa spadol strach a rozosmiala som sa s ním.

"A prosím vás, netykajte mi. Pripadám si divne, veď ste o polku starší ako ja!"

"Tak v tom prípade trvám na tom, aby sme si tykali obidvaja. Som Saki."

"Amanda." Krátko sme si podali ruky a Saki sa ďalej venoval šoférovaniu.

O malú chvíľu sme stáli pred obrovskou vilou Bianki. "Saki, veľmi pekne ti ďakujem, ahoj." Usmiala som sa a nervozita bola späť, keď som vystupovala z auta.

Ani som nezvonila, priamo som stisla kľučku dverí a úplne mi odľahlo, keď bolo odomknuté.

"Bia?" v dome bolo tma, takže sa môj hlas ozýval po celej hale. Nakoniec bolo počuť len slabé vzlykanie a mňa to priviedlo do obývačky.

Bianka sedela na gauči a aj v tej tme bolo vidieť, akú opuchnutú tvár má. Od plaču.

Mlčky som k nej prišla a silno ju objala. "Mala si zostať s Tomom." Povedala medzi vzlyky. "Báli sme sa o teba."

"Okrem toho kreténa.. Určite si ani nevšimol, že som odišla."

"Rozprávala som sa s Tomom. On si je istý, že Bill miluje iba teba. A ja tiež."

"Vyzeralo to úplne inak. Videla si, ako sa mu rozžiarili oči, keď zbadal tú krásku?" a rozplakala sa ešte viac a v tom sa otvorili dvere a v nich sa objavil vystrašený Bill. Sama pre seba som sa usmiala , pustila Bianku z objatia a pozorovala, ako sa situácia vyvíjala ďalej.

"Zlatko.." prelomil ticho Bill.

"Nehovor mi tak." Podišiel k nej, kľakol si pred ňu a silno ju chytil za ruky.

"Zlatko, snáď si si nemyslela, že ja a Erica.. veď to je minulosť. Ty si moja prítomnosť a budúcnosť.. Ja milujem len teba.." rukami jej zotrel posledné slzy a úprimne som videla, ako to Bianku dojalo. A mňa tiež.

O malú chvíľu sa mu hodila okolo krku a ja som tam bola, ako inak, zase zbytočná.

"Tak, ja pôjdem." Zdvihla som sa z gauču a obidvaja na mňa pozreli. "Zaveziem ťa, počkaj." Povedal Bill a neochotne pustil Bianku.

"Neblázni, zavolám si taxík. Čaute." Kývla som a vyparila som sa z domu. Vytiahla som si mobil a začala písať smsku . Za 30minút ťa čakám. U mňa v posteli.