Strach z lásky - 10 - Menšia hádka

Autor: Erika

---

Celý večer prebiehal úžasne. Tom zaspieval asi tri piesne aj s jeho sexy tančekom a Miriam sa tiež ukázala. Dokonca aj Bill , ktorý spieval niečo od Britney Spears. Myslím ,že vtedy sme sa najviac nasmiali.Dokonca aj Tom vytiahol gitaru a už sme spievali len pri nej. Popri spievaní karaoke sme nezabudli aj popíjať. Všetko bolo úžasné ale aj tak som trnula a bála sa chvíle ,keď budem narade so spevom. Bojím sa spievať pred chalanmi.

,,Ell si narade!" Usmiala sa na mňa Miriam. Vzdychla som a postavila sa z gauča. ,,Do toho , ukáž čo je v tebe !" Pošeptala mi ešte do ucha som smiechom. Cítila som ako sa mi trasú kolená od strachu.

,, Poznáš od Avril Lavigne When You´re Gone? "Usmiala som sa na Toma. ..

,,Jasné poďme na to ." Tom zatiaľ sedel v kresle a začal hrať pieseň . Moje srdce začalo rýchlo búchať ako o závod . Takúto trému som naozaj ešte nemala . Ale začala som spievať .Konečne som vydala zo seba prvé tóny piesne. Strach ma ale začal pomaly opúšťať a pri refréne som konečne bola trochu sebaistá . Všimla som si ako na mňa pozeral Bill s otvorenou pusou . Tom len hral a pri tom sa usmieval . Miri pravdaže tiež . Dospievala som a Miriam mi začala tlieskať ako o život. Tom a Bill mi tiež tlieskali.

,, Wow ! Vedel som ,že v tebe niečo je ! Si dokonalá ! " S nadšením hovoril Tom . ,, Čo si myslíš ty ? " Pozrel sa na Billa ,ktorý bol akoby v tranze . Celú tú dobu na mňa pozeral. Zrazu sa pozrel na Toma .

,, Tak toto som nečakal . Si fakt talent . " Usmial sa.

,,Ďakujem." Tiež som sa smiala. Bola som taká šťastná. Ani z ďaleka by som si nemyslela ,že ma takto pochvália. Tak veľmi som sa bála a len vďaka nejakému karaoke som sa odvážila pred niekym po dlhej dobe spievať.Nie len preto aká som trémistka ale spievať som ani nemala záujem veľmi od Patrikovej smrti. No teraz je to iné. Všetko sa od základov mení a mne sa tá zmena začína trošku páčiť.

,,Čo by si povedala na to keby sme niekedy dali duet na koncerte ? Som si istý ,že to David schváli." Zaskočil ma celý nadšený Bill.

,,Ja neviem." Krútila som hlavou.

,,Si normálna Ell ? Jasné,že vieš ! Si úžasná a musím spievať. Zaslúžiš si to ." Objala ma a ja som sa musela smiať.

,,Súhlasím , si fakt dobrá." Dodal aj Tom.

,,Chalani teraz ju vychvalujete ale čo urobíte keď uvidíte jej skladby." Pozrela sa na každého z nich s úsmevom. Len som ju žduchla loktom to boku a hodila na ňu vražedný pohľad.

,,Nepreháňaj Miri ." Ja ju fakt zabijem nech to nevyťahuje. Nechcem využívať ich dobrotu ešte aj na moju kariéru.

,,No tak to si rád pozriem." Usmial sa Bill.

,,Ja tiež. Prečo si sa nepochvávila ,že píšeš ?" Čudoval sa Tom.

,,Na čo vás s tým zbytočne nudiť." Mykla som plecami s úsmevom.

,,Lebo vieš ona je proste nenapraviteľná." Zasmiala sa Miriam a posadili sme sa opäť na sedačku.

,,Tak ideme od znova ?" Usmiala som sa na nich.

,,Jasné , idem na to ." Zasmial sa Tom a zobral si odomňa mikrofón. Neviem ani koľko krát sme ešte všetci spievali ale zabávali sme sa dosť dlho. Popri spievaní sme pili takže Miri už bola na mol po pár hodinách. My ostatní sme sa našťastie ešte držali , teda ja a Bill najviac. Popravde ja som si toho veľa nedala. Nestojím zajtra o bolesť hlavy. Chcem sa konečne poriadne vyspať a alkohol by mi v tom iba bránil.

,,Ľudia ja končím , som unavená ako nikdy." Rehotala sa Miri. Asi sa jej dosť krútil svet naokolo lebo vôbec nevyzerala dobre. A mala som pravdu. Hneď na to ako dohovorila utekala na záchod sa vyvracať. Pravdaže ten jej beh vizeral dosť komicky keďže mala v sebe toľko promile.Zodvihla som sa a šla za ňou. Naskytol sa mi pohľad ako klačí nad záchodovou misou a dostáva zo seba všetky zvyšky jedla za posledné dni.

,,Si v poriadku." Kľakla som si k nej a podala jej toaleťák aby si utrela pusu.

,,Je mi lepšie." Prikývla hlavou popri tom ako sa už utierala.

,,No poď odvediem ťa do izby." Usmiala som sa a zodvihla ju za ruky. Musela som vynaložiť veľmi veľa sily , lebo Miriam ledva stála na nohách. Pomalými krokmi som ju viedla až hore do jej izby a zatvorila za nami dvere. Pomohla som jej vliesť do izby a prikryla ju dekou. Ešte mi tam niečo brblotala ale vôbec jej nebolo rozmieť. Veď ani sa jej nedivím.

,,Spi." Zašeptala som v jej izbe a môj hlas sa preniesol cez celú miestnosť. Odišla som z izby a vzdychla. To mi je teda deň zaujímavý . Chcela som sa už potom vrátiť do svojej izby a tiež ísť spať ,lebo som bola unavená ale nechtiac som do niekoho vrazila. Pozrela som sa do hora a uvidela tvár Billa.

,,Prepáč." Hlesla som a chcela okolo neho prejsť ale chytil ma za zápästie.

,,Musíme sa porozprávať." Povedal neutrálnym hlasom a zatiahol ma do mojej izby. Zatvoril za nami dvere a pozeral sa na mňa upreným pohľadom.Zase bol nejaký divný. Pod slabým svetlom vyzerali byť jeho oči také tmavé , až do čiernej farby.

,,Čo je ?" Nechápala som. Vzdychol a nadýchol sa akoby chcel niečo povedať , ale zastavil sa než vydal aspoň hlásku. Stále som sa na neho pozerala.

,,Prečo si mi klamala?" Konečne niečo povedal a ja som na neho len udivene pozerala.

,,O čom som ti akože klamala ?" Nechápala som vôbec.

,,Dobre vieš o čom. O tej nočnej more."

,,Tebe do toho nič nie je a odkiaľ a čo vlastne o tom vieš?" Dala som si ruky v bok . Cítila som ako sa ma zmocňuje neistota.

,,Miriam mi o tom povedala." Oznámil mi a to už som sa začala riadne hnevať.

,,Bože nechápem ako mohla ! "

,,Nevyčítaj jej to hlavne . Mala si mi to povedať!" Zvýšil na mňa hlas.

,,A prečo ?? Teba do toho nič nie je ! Tak sa nestaraj." S nahnevaným hlasom som mu povedala.

,,Myslel som si ,že mi aspoň trochu dôveruješ a ty takto."

,,Bože teraz ma len nezačni obviňovať ,prosím ťa. Nechcem o tom hovoriť a nepleť sa do toho." Krútila som hlavou.

,,Vieš čo ? Ako chceš ! Už sa o teba teda nebudem zaujímať. Len som ti chcel pomôcť." Povedal mi dosť nahnevane a odišiel z izby. Pravdaže nezabudol poriadne buchnúť dverami. Ja ho vážne nechápem. Za čo má byť nahnevaný on ??! To ja som nahnevaná ! Miriam mu nemala ,čo hovoriť a on sa do mojich záležitostí nemá starať. Tak toto ma dostalo.