Autor: Vishka
"Fuj to čo máš za parfém?"
"Tami veď ten sa ti vždy páčil" prekvapene mi odpovedala
V tom momente mnou prešla nervozita "Hi" obe sme sa na seba dívali a mysleli sme na to isté. Obavy ktoré som pred pár dňami vyslovila v kaviarni sa zdali byť pravdivé.
"Myslíš že by si..."
"myslím" už som to nebrala tak katastrofálne ako prvýkrát. Sadla som si na pohovku a Axel si prisadla.
"Idem si kúpiť test" okamžite som vstala a o malú chvíľu som už sedela v aute, Axel sa podľa mňa ani nestihla spamätať a už som aj bola späť. Neviem si zvyknúť na tie krátke vzdialenosti.
*
*
*
Vrátila som do obývačky kde Axel akurát dokojila Fabiána.
"No čo?" prevalila si malého na rameno aby sa mu odgrglo
Ťažko som vydýchla ale s úsmevom.
"Si … si? váhavo sa pýtala a ja som jej nesmelo prikývla
"A teraz čo?"
"Nemali sme včera pozerať ten film s Jennifer Lopez"
"ty si to chceš nechať?" stále predo mnou poskakovala
"Noa? budem pekná slobodná mamička nemyslíš?" strašne úprimne sa na mňa usmiala, položila malého a silno ma objala
"Teraz to zvládneš!" odmlčala sa a chytila ma za ramená, boli sme tvárou v tvár "Ale prosím maj aspoň ty dievčatko"
Nahlas sme sa zasmiali a keď z nás prvotné potešenie opadlo musela som zavolať aj mame aby som jej to oznámila. Bola šťastná aj z môjho rozhodnutia bojovať ale trochu sa bála.
"A čo Tom?"
"Nepoviem mu to, máme predsa každý vlastný život" nebola som úplne istá svojím rozhodnutím ale zatiaľ som to tak chcela. Za pol roka sa predsa môže stať čokoľvek no nie?!
"Ale Billovi to poviem" Axel sa na mňa pozrela že je to je jedno a išla uložiť Fabiho spinkať.
Pohodlne som sa uložila na terase kde na mňa príjemne pieklo slniečko ktoré sa chystalo zapadnúť a vyťukala som Billove číslo. V L.A. by malo byť teraz ráno.
"Haló" ozval sa rozospatý hlas
"Oh prepáč ja som ťa zobudila, prepáč" skočil mi do reči
"Tami nie to je v pohode, už som len ležal, no ako?"
"Musím ti niečo povedať"
"Že si sa vyspala s mojim bratom? veď to už viem"
"Bude to znieť choro ja viem ale tá jediná noc nechala následky" bolo počuť tiché vzdychnutie a potom smiech
"Nie...To fakt?"
"Fakt"
"Ale nechcem aby to vedel Tom"
"čože? prečo nie?"
"Nechcem, rozišli sme sa a po tej noci sa mi ani len neozval a niesom v štádiu aby som od neho niečo potrebovala"
"Nechceš si to rozmyslieť?"
"Nie Billi zatiaľ nie. tak ja som len chcela aby si to vedel, dúfam že si to necháš pre seba"
"Nechám jasné, ak to tak chceš"
"Ok Billi drž sa, voláme si"
A týmto dňom som sa rozhodla písať mesiac po mesiaci priebeh ako rastieme. Som strašne šťastná aj keď som si zvolila túto cestu. A určite to ovplynila moja sestra keď mi nasáčkovala do postele Fabiho aby sa mohla konečne vyspať.
A Fabiho zbožňujem podobne ako on mňa. Vždy keď ma vidí sa usmeje. Povedala som si že budem bojovať so svojím telom a keď mi to nevychádza s chlapmi tak nech mi to vychádza aspoň samej so sebou.
3 mesiace s bruškom
"Dobré ráno Fabi"
Vzala som na ruky to uplakané a hrozne nešťastné dieťa zo svojho hladu a tuším aj plnej plienky. "Ty budeš skvelá mama"
"Ten Jakim je dobrý debil že tu s tebou netrávi čas" prepočula som jej dotaz, prišlo mi na chvíľu ľúto že som sa rozhodla byť sama
"Prebalíš ho? ja mu idem po mlieko"
"Nekojíš?" udivene som sa opýtala pretože som nespozorovala kedy prestala malého kojiť
"Ale odsala som si mlieko, strašne ma to už bolí"
"Nestraš ma"
"Tami ty niesi ten typ čo sa nechá vystrašiť takže ti kľudne môžem povedať ako hrozne ťa to malé ružové rozdrapí" pozrela som sa na ňu od pultíka a po chvíľke sme sa začali smiať.
"Táák fešáku už si opäť čistučký a fajňučkýý" maznala som sa s ním a bozkala som mu bruško, smial sa. Ten krásny čistý detský smiech vás vystrelí do nebies a vy sa prestanete trápiť nad všetkým.
"Čo máš dnes v pláne?" pribehla Axel a vzala si na ruky malého aby ho nakŕmila
"Idem na gyndu a potom by som chcela ísť do útulku"
"A načo? Však psa už máš?"
"Calista aj ostane môj jediný pes, bože Axel. Ale chcem im dať nejaké peniaze"
"Ach ty samaritánka."
Mávla som rukou a išla som nám pripraviť raňajky. Masielko cibuľku a pár miešaných vajec bolo na svete.
Tak som ale rozmýšľala nad malým. Už je dosť veľký a zatiaľ vie len pár slov a chodí iba v chodúľach, strašne veľa spí ja som v jeho čase už rozprávala a chodila som. No nič.
*
*
*
"Haha ty si blázon"
"Tami fakt budeš prekvapená keď sa vrátiš"
"Ale dúfam počítaš s tým že prídem ako balónik?!"
"Oh no jasné to už asi nebude taká sranda, tak sa na nás iba budeš pozerať"
"A čo Tom ? Ako sa má?"
"V pohode, sme spolu stále takže sa správa slušne a teraz s nami sú aj rodičia"
"Tak ich pozdrav"
"Takže ty sa fakt chceš stať mamou?"
"Preeestaň s tým tónom Billi jo? Idem práve od lekárky. Sme zdraví a rastieme ako máme a zvracala som ráno len 3x"
"Bože to je super. Ale fakt mi chýbaš a to niesom jediný"
"Však to zbehne. Volala som dievčatám nech mi dajú dokopy byt a keď som povedala že potrebujem spraviť miesto pre detskú izbu začali sa hádať ktorá bude krstná, tak som im povedala dobre pre mňa za mňa sa aj pobite" hlasno som sa zasmiala a Bill so mnou. Myslím že už si každý zvykol. Som v štvrtom mesiaci a bruško mi už trčí. Nemám nejaké zvláštne chute a ani nepriberám zato som hrdá na prsia, sú teraz tak akurát do ruky a keby mi také ostali bola by som strašne rada. Čím to je že bez chlapa, aj keď ho mám stále rada ide všetko v poriadku?
"Musím ísť Tami,voláme si pa " ohlásil Bill a ja som pokračovala v chôdzi k útulku. Chcela som prejsť len popri chodbe kde mali mačiatka aby som sa nemusela dívať na tie smutné oči takže som si to radšej obišla. Stretla som sa s nejakou pani Ivon. Podali sme si ruky a ja som je oznámila koľko im chcem darovať. Anonymne. Ona s mojím nápadom byť anonymná nesúhlasila tak som pristúpila. Vypísala som je šek na 10 000 eur čo som zarobila z predaja singlu za necelé dva mesiace a Ivon skoro padla na zadok. Nieže skoro, ona aj padla. A tak som sa pobrala s úžasným pocitom domov k rodičom.
*
*
*
"Neuhádne to podľa mňa" komentoval ocko vedomostnú súťaž
"Je to....." ucítila som prudkú bolesť v brušku, akú som doteraz ešte necítila. Držala a hladkala som si bruško a musela som sa začať usmievať. Rodičia čakali napäto čo im poviem.
"Pohlo sa" s obrovským úsmevom som im oznámila že môj maličký poklad mi práve oznámil že on bojovať bude so mnou. Obaja mi priložili dlaň na bruško "tatko cítiš vnúča?" mama sa ho opýtala pretože sa natešene usmieval
"Cítim, pravdaže Liz" pobozkal ju na spánok.
Poslal som hromadnú správu za veľkú mláku že sme sa dnes prvýkrát citeľne pohli. Dievčatám a Billovi. Teda iba tým ktorý o tom vedia že sa o pár mesiacov chcem stať matkou.
TÝŽDEŇ PO TÝŽDNI
Celé dni nič nerobím, iba si užívam ten stav rozmýšľania aké asi bude. Čítam knižky o bábätkách a pozerám romantické filmy. Calista "trpí" so mnou. Chytilo ju falošné materstvo a na prechádzkach je úplne pasívna. Vie čo sa deje. Je úžasná.
Ešte stále zvraciam, ale iba ráno. Už nie každú chvíľu. Začínam mať problém so spánkom a viac ma bolí chrbát.
Prekročila som 20-ty týždeň. Lekárka mi oznámila že na ultrazvuku sa objavilo mini kávové zrnko- čakám dievčatko!
Všetci sme sa potešili a hlavne ja. Strašne som po tejto správe túžila. Už môžem zasnene chodiť po obchodoch a malej kupovať rozkošné veci. Samozrejme až v USA, tam je oveľa väčší výber. Fabi už bľaboce viac a Jakim má dovolenku takže vzal svoju rodinu a išli niekam na týždeň k moru. Leto pomaly končí takže to stihli perfektne. Axel samozrejme stresovala či na niečo nezabudla a Jakim si kufor ani nebral. Odišiel v kraťasoch, tričku a šľapkách s novinami v ruke. Flegmatik.
Svrbí ma koža na brušku takže si ho natieram ako len môžem, nechcem mať predsa strie. Bruško mi už pekne vyčnieva a ja sa hrdo nosím ulicami. Nosím traky, legíny voľné tričká a budú mi chýbať moje tehotenské chúťky ako kyslé uhorky močím do slivkového lekváru od maminy a každého okolo napína. Začína ma štvať chrbtica takže tatko tu je každý večer aby mohol svojej dcéruške pomasírovať chrbát. Som teda zvedavá čo budem robiť keď budem v LA. Vezmem si ho so sebou asi.
Možno by som už mala pomaly uvažovať aj nad menom. Ani neviem, nič ma zatiaľ nenapadá. Bill mi s tým pomôže, on má vždy dobré nápady. Bude sa určite tešiť, a to prídem do L.A. v Novembri, stihnem ešte kúsok Slovenskej zimy, dlho som prakticky bola bez pocitu chladu keďže v LA je takmer vždy teplo. Môjmu chrobáčikovi sa tento krásny teplý septembrový deň čká. Spoznala som to podľa malých pravidelných pohybov. Horšie to už je iba v noci. Mám problém nájsť si tu správnu polohu. Calista je skvelá, robí mi aj ona vankúš. Amerika sa ma už nevie dočkať. A mne chýba Billi, blbnutie s ním a nadávanie mu že nakupuje tie mega drahé veci. A on sa stále ohradí že si to kupovať musí pretože ho ľudia sledujú.
V LA ma čaká prerábka izby na detskú ak sa nato nevykašlem a kúpim hneď na pláži dom. Potom mi nebude vadiť keď sa po párty bude zvracať cez zábradlie ako teraz v byte. A vlastne, pre mňa to môže byť NON-Alcoholic Party.
Raz do týždňa sa vážim,priberám cca kilo a pol každý týždeň a začínam sa cítiť ako slonica, ale nič mi neopúcha. Rodičia si myslia že ja ani nejem lebo som vraj stále chudá. Ehm, nikdy som nebola chudá vždy som bola tak akurát, jedine tie prsia no, ale momentálne mi to moja princezná zmenila. Hnusia sa mi tie obrovské žily ktoré presvitajú na pokožke pŕs.
Každý chlap mi rád ťapkal zadok a Tom to robil vždy najviac a najradšej na verejnosti. Bill mi zvykol hovoriť mravčia mamička pretože na svoju postavu som mala naozaj vypuklý zadok. A nikomu to nevadilo, ja sa mám nadovšetko rada.
Žádné komentáře:
Okomentovat